Najvýznamnejšia zeleninárska lokalita Zemplína bola od nepamäti pri Ondave. Na trhy v Michalovciach odtiaľ putovali stovky ton zeleniny všetkých druhov.
Dnes na zeleninovom trhu okresného mesta prevláda reďkovka, cibuľka s vňaťou, mladé kaleráby a kvety. Veľký záujem je o priesady papriky, paradajok či kalerábov. Kapusta, paradajky, paprika, uhorky a karfiol sú však z Poľska a predávajú ich pracovníci importných spoločnosti.
Úrodné nivy okolo ľavého brehu Ondavy nie sú celkom pusté. V zeleninárskej tradícii pokračujú súkromní pestovatelia. Najviac sa ich združuje v Moravanoch (okres Michalovce). Kým na juhu záplavy poškodili hustosiate plodiny a olejniny, na poliach pestovateľov zeleniny padla za obeť vode všetka úroda. A strach z vody neustúpil dodnes.
„O tohtoročnej úrode zeleniny je teraz ťažko hovoriť. V minulom roku mi voda predčasne vyplavila zemiaky a zničila pole s koreňovou zeleninou. Po vlaňajšej veľkej vode sú polia ešte stále podmočené. Po etapách som zasadil zemiaky na 10 hektároch, cibuľu a zasial mrkvu, cukrovú repu, cviklu a kôpor. Pôda je ťažká a niektoré parcely sa ani dnes nedajú obrobiť. Mám dohody s obchodmi na dodávku cvikly či cukrovej repy, ale veľmi ťažko sa mi budú plniť. Nie je to nič nové, podmienky na pestovanie zeleniny sú u nás veľmi ťažké,“ hovorí Ladislav Čeklovský z Moravian v okrese Michalovce.
Pravidelným predajcom na michalovskom zeleninovom trhu je aj Zoltán Dőry z Veľkých Raškoviec. Michalovčanom ponúka peknú reďkovku, cibuľku s vňatou, ale aj priesady. Pestuje ich v skleníkoch a pod fóliou. Ani tie však nie sú zárukou dobrej úrody.
„Na trh to mám 30 kilometrov, ale chodím sem rád. Ľudia poznajú moju úrodu, a to ma zaväzuje. Zeleninu dodávam aj do škôl. Konkurencia na trhu je veľká a udrží sa len ten, kto dokáže osloviť ľudí kvalitou. Som rád, keď mi ľudia ďakujú za kvalitné priesady, chcú ich opakovane a privedú za mnou aj svojich známych. Privítal by som však, keby v Michalovciach bolo krajšie trhovisko ako je to dnešné. Podobne ako iní zeleninári, aj ja mám obavy z počasia. Zelenina potrebuje teplo. To nám však nezaručí nikto a aj s vodou máme zlé skúsenosti,“ hovorí Zoltán Dőry.
Dlhé roky sa pestovaniu zeleniny venuje aj súkromne hospodáriaca roľníčka Zlatica Kovaľová z Moravian. Pomáhajú jej len rodinní príslušníci. Zamestnať ďalších ľudí nemôže. Jednoducho povedané, do ručnej práce pri zelenine sa málokomu dnes chce.
„Na 11-hektárovej výmere som zasadila zemiaky. Pestujem aj cibuľu, kapustu, paradajky, papriku, koreňovú zeleninu a uhorky. Nemám skleníky ani fóliovníky, všetko mám voľne na poli. Je to riziko, ale dnes je to na Slovensku v každom podnikaní. Vraj o kvalite úrody rozhodujú semená, ale nie je to celkom pravda. Ani úroda z toho najlepšieho semena neodolá vode, aká nám zaplavila polia vlani v máji a v júni,“ hovorí Zlatica Kovaľová.
Moravianska podnikateľka nedodáva zeleninu na zeleninové trhy vo väčších mestách. Má dlhoročné kontrakty so zdravotníckymi zariadeniami v okrese Michalovce a Vranov nad Topľou, ale aj s mestskými úradmi a školami.
„Je to vec dôvery a zodpovednosti. Hovorí sa o konkurencii poľskej zeleniny, ale o kvalitnú úrodu je stále záujem. Je tiež pravdou, že naši severní susedia majú lepšie podmienky a väčšiu podporu od štátu ako je to u nás. Chceme ich dohnať i v mechanizácii, ale bezhlavé investície sa nám môžu kruto vypomstiť. Za nové stroje často ručíme domami, preto sa spoliehame hlavne na svoje ruky,“ hovorí na záver Zlatica Kovaľová.
ŠTEFAN VARŠANÍK
