Zhutnená pôda má svoj pôvod v prirodzených procesoch, alebo je želaným výsledkom či nežiaducim následkom ľudskej činnosti. V rámci diskusie o spresňovaní odborných výrazov sa tak naskytuje potreba rozlišovať medzi zhutnením a zhutňovaním. Pokiaľ je v úmysle pôdu zhutniť - s cieľom ochrany pôdy, ide o zhutňovanie, prípadne hovoríme o kompaktorovaní či iných úkonoch. Naopak zhutnenie pôdy - zmena degradačného charakteru, je dôsledkom neodborného zásahu či nutného zla, v každom prípade ide o škodu na prírodnom prostredí, zvyčajne s nepriaznivým vplyvom na úrodnosť.
Vplyvy zhutnenia
Zhutnenie pôdy zhoršuje vodno-vzdušný režim pôdy redukciou vsakovacej schopnosti a zadržiavacej kapacity pôdy, obmedzuje prienik vzduchu do pôdy a výmenu pôdneho vzduchu. Znamená to dočasne zamokrené miesta po dažďoch, alebo naopak výskyt širokých pôdnych trhlín či tvorbu silného prísušku v čase sucha, ako aj výskyt nadmerne erodovaných plôch. Zhoršuje sa tiež štruktúra pôdy i mikrobiálny život v pôde a zhoršuje sa aj využiteľnosť, uvoľňovanie a prístupnosť živín. Zhoršuje sa i samotná obrábateľnosť pôdy, ktorej energetická náročnosť naopak narastá. Zhutnená pôda obmedzuje rast koreňového systému, zakorenenosť porastov. Takéto porasty sú nevyrovnané, spočiatku zaostávajú vo svojom vývoji, pričom sa zvyšuje ich náchylnosť na ochorenia, výskyt škodcov a burín, avšak slabú zakorenenosť sprevádza tiež nútené, urýchlené dozrievanie. Plodiny v konečnom dôsledku reagujú znížením množstva a kvality úrody.
Ukázalo sa, že vplyv zhutnenia pôdy na pestovanie plodín silno závisí od priebehu poveternostných podmienok a preto sa v praxi často spozoruje v suchých či naopak vo vlhkých rokoch. Zvýšenej pozornosti sa výskumu zhutnenia pôdy venovalo až od osemdesiatych rokov a významnejšie poznatky sa zverejnili až na sklonku minulého storočia. Zhutnenie pôdy však doposiaľ patrí k takým problematikám, o ktorých poznatkoch sa viac diskutuje vo vedeckých kruhoch, ako na úrovni odbornej, užívateľskej verejnosti. Z hľadiska príčin zhutnenia pôdy sa témy a objekt výskumu rozchádzajú na dva hlavné okruhy. Prvým je zhutnenie v dôsledku zvýšenia merného tlaku pri prejazdoch čoraz hmotnejších mechanizmov, na výskum tohto okruhu tém sú sústredené skôr západoeurópske krajiny. Výskum v stredoeurópskych krajinách je skôr zameraný na zhutnenie v dôsledku samotného obrábania pôdy, kde by sa pre tému zhutnenie verzus vodný režim pôdy žiadala ambícia samostatného odvetvia. Tematika má osobitný význam z dôvodu kontinentálneho charakteru klímy a novšie tiež z hľadiska možných dôsledkov diskutovanej klimatickej zmeny. Teda miernej, daždivej zimy a suchšieho leta so striedaním dlhších období sucha s prípadne kratšími a intenzívnejšími obdobiami zrážok. Objem vody, ktorá sa zo zrážok do pôdy dostane a uchová pre potreby rastlín, tzn. vodno-prijímacia kapacita pôdy je každopádne zhutnením, resp. stavom či obrábaním pôdy silne ovplyvnená.
Zhutnená vrstva
Kľúčový význam patrí vrstve zhutnenej pôdy, resp. jej vlastnostiam, umiestneniu a rozsahu v pôdnom profile, ako aj pochopeniu zákonitostí vedúcich k tvorbe a zvládnutiu možností eliminácie takejto vstvy. Vrstva zhutnenej pôdy dosahuje a presahuje hodnoty objemovej hmotnosti 1600 ± 10 kg/m3, za vlhka presahuje jej penetračný odpor hodnoty 3,0 MPa. Obmedzuje prienik vody a zakorenenie porastov, vyskytuje sa v ornici alebo v podorničí. Je priaznivým stavom, ak pôda do hĺbky 60 centmetrov nie je zhutnená, čím sa pravdepodobnosť škôd v dôsledku nepriaznivého charakteru klímy znižuje na minimum. V prípade, ak je pôda nezhutnená len do hĺbky 40 cm, môžeme konštatovať priaznivý stav, kedy pravdepodobnosť škôd v dôsledku nepriaznivého charakteru klímy ostane minimálna, iba ak podorničie nie je zhutnené natoľko, žeby nedokázalo prepúšťať vodu, t. j. objemová hmotnosť je nanajvýš 1430 ± 50 kg/m3, resp. penetračný odpor do 2,5 – 2,8 MPa.
Orbová doska
Zhutnenie vrstvy pôdy v hĺbke 28 – 32 centimetrov, tzv. orbová panva či orbová doska, je najčastejšie dôsledkom dlhodobo a každoročne vykonávanej hlbokej orby, prípadne zopakovania hlbokej orby a zanedbania stredného či hlbšieho podrývania v roku nasledujúcom po vytvorení zhutnenej vrstvy. Pravdepodobnosť škôd v dôsledku nepriaznivého charakteru klímy je v prípade zhutnenej vrstvy vytvorenej na rozmedzí ornice a podornice nízka až stredná. Orbová panva sa vytvorí aj pri opakovaní stredne hlbokej orby, a to v hĺbke 22 - 26 centimetrov. Táto vrstva zhutnenej pôdy má stredné riziko škôd v dôsledku nepriaznivého charakteru klímy, vzhľadom k nárokom skupiny plodín pri ktorých sa orie stredne hlboko. Na diskovaných pozemkoch sa vrstva zhutnenej pôdy vytvorí v hĺbke 18 - 22 centimetrov. Táto disková panva súvisí s kultúrou obrábania a vyznačuje sa vysokou pravdepodobnosťou škôd v dôsledku nepriaznivého charakteru klímy. Na neodborne obrábaných pôdach sa môže vytvoriť jedna prípadne dve až tri vrstvy zhutnenej pôdy a to už hĺbke do 16 centimetrov. Takéto zhutnenie vrchnej ornice sa vyskytuje na pozemkoch, kde sa z obrábania orbou prešlo na diskovanie, prípadne zoraná parcela sa pri nevhodnej vlhkosti ošetrila diskovaním.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
