Jedným z veľkých "imidžových" problémov dnešných poľnohospodárskych GMO je skutočnosť, že z nich vyrobené potraviny neprinášajú spotrebiteľom žiadnu evidentnú pridanú hodnotu: nie sú ani chutnejšie, ani výživnejšie a ani lacnejšie ako potraviny, vyrobené na báze konvenčných agrárnych surovín. Viac ako 99 percent z tých, čo sú na trhu, sú "pesticídové GMO"; to znamená, že ich úlohou je zjednodušiť a zefektívniť používanie pesticídov, čo môže byť zaujímavé pre poľnohospodárov, ale nie pre spotrebiteľov.
BRATISLAVA. Obhajcovia GMO majú v talóne jednu výnimku, ktorá reálne existuje už viac ako 15 rokov, ale jej pestovanie zatiaľ nebolo nikde povolené: ide o tzv. Zlatú ryžu (Golden rice). V súčasnosti je to zatiaľ jediná geneticky modifikovaná plodina, ktorá by mala mať v porovnaní so svojim najbližším "konvenčným príbuzným" evidentné nutričné prednosti.
Táto história sa začala vo Švajčiarsku, kde sa dvaja biológovia, Ingo Potrykus a Peter Beyer, zaujímali o jeden z obrovských problémov verejného zdravia - o nedostatok vitamínu A vo výžive stoviek miliónov chudobných obyvateľov našej planéty, ktorý môže prostredníctvom oslabovania imunitného systému viesť k oslepnutiu či dokonca k úmrtiu.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vo svete z tohto dôvodu ročne oslepne pol milióna osôb, z toho je 350 000 detí. Tento deficit okrem toho ročne zabíja 1,9 až 2,8 milióna osôb, teda asi toľko ako AIDS a malária dokopy.
Vitamín A sa prirodzene nachádza v mliečnych výrobkoch a vo vajciach. Okrem toho v organizme dochádza k jeho syntéze z beta-karoténu, ktorý je obsiahnutý v početných druhoch ovocia a zeleniny. Problém je však v tom, že významná časť obyvateľstva rozvojových krajín, ktorí žijú v extrémnej chudobe, nemajú k takýmto potravinám prístup. Mnohí z nich sa však živia ryžou.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
