Politici ich vítajú a prezentujú ako úspech, avšak podnikatelia sú oveľa opatrnejší a hovoria skôr o rizikách. A vo finále ich odmietajú. Reč je o obchodných dohodách TTIP a CETA. Kým druhú z nich sa nedávno podarilo podpísať v Bruseli, podpis tej prvej je aj v dôsledku výsledkov nedávnych prezidentských volieb v USA viac ako otázny.
BRATISLAVA. Keď bola na sklonku októbra 2016 v Bruseli podpísaná obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou, vo verejnosti známa pod skratkou CETA, poprední slovenskí vládni predstavitelia nešetrili nadšením .
„Tešme sa z toho, že máme progresívnu a dobrú zmluvu obchodného charakteru, ktorá môže byť príkladom aj pre ďalšie krajiny,“ uviedol v tejto súvislosti predseda vlády SR Robert Fico, ktorý dohodu CETA podpísal vo funkcii predsedu Rady EÚ.
A podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič považuje podpis tejto dohody za „ďalší úspech pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ“.
"Od prvého dňa uplatňovania dohody to bude pre všetkých exportérov znamenať šetrenie nákladov v dôsledku odstránenia ciel u približne 98 percent tarifných položiek, čo je najlepší výsledok, aký EÚ dosiahla v doterajších rokovaniach o dohodách o voľnom obchode," konštatoval podľa agentúry TASR podpredseda EÚ M. Šefčovič.
A dodal, že CETA nemení legislatívu v citlivých oblastiach ako sú rastové hormóny v mäse či geneticky modifikované organizmy, a že pre európskych spotrebiteľov táto dohoda nepovedie ku zníženiu štandardov.
Kým pre ÉÚ a Kanadu ide o významný posun v obchodných pravidlách, Slovenská republika z tejto dohody asi nebude mať ktovieaký prínos.
„Celkový objem výmeny tovarov a služieb medzi SR a Kanadou je na úrovni 0,24 percenta z našej celkovej zahranično-obchodnej výmeny,“ ozrejmil podľa správy TASR minister hospodárstva SR Peter Žiga.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
