Najvážnejším škodcom je na hrachu voška hrachová. Bezkrídla živorodá samička meria 3,5 - 5,5 milimetra, má zelenú, niekedy červenkastú farbu. Je to najväčšia voška škodiaca na poľných plodinách.
signalizačná správa
Voška hrachová škodí vyciciavaním štiav a vylučovaním sladkých výlučkov. Cicanie znižuje úrodu. Vyskytuje sa hniezdovito, preto je vhodné lokálne ošetrenie. Hľadať ju treba v rastových vrcholoch ukrytú medzi listami. Prezimuje vo forme vajíčok na viacročných bôbovitých rastlinách, ale môžu prezimovať aj dospelé vošky. Prelet z primárnych hostiteľov býva obyčajne v máji, tento rok je vegetácia skoršia, môžeme očakávať prelet začiatkom mája. Voška hrachová napáda množstvo bôbovitých, najmä lucernu a hrach. Na sekundárnom hostiteľovi má 4 až 6 generácií. Chladné dažde a vietor znižujú populáciu vošiek. Prah škodlivosti je 3 až 5 jedincov na jednu rastlinu.
Autorizované sú prípravky na báze cypermethrinu, gamma-cyhalothrinu, lambda-cyhalothrinu, cypermethrinu + chlorpyrifosu, thialoclopridu alebo pirimicarbu.
Strapka hrachová, roztočec chmeľový
Koncom mája vyliezajú z pôdy dospelce strapky hrachovej. Je to drobný čiarkovitý hmyz veľkosti 1,4 - 1,8 milimetra s obrvenými krídlami. Má jednu generáciu do roka. Škodí na hrachu, fazuli, bôbe, šošovici, sóji a ďalších druhoch. Vyhovujú jej suché lokality. Vlhké daždivé počasie môže obmedziť množstvo strapiek. V dôsledku cicania sa deformujú stonky a vegetačné vrcholy, môžu zasychať a opadávať kvety, poškodené listy majú striebristé škvrny a deformujú sa. Na hrachu je orientačné kritické číslo 20 vajíčok, alebo vyliahnutých lariev na 10 kvetných pukov.
Autorizované sú prípravky len do bôbu na báze deltamethrinu, alpha-cypermethrinu a na báze tau-fluvalinate. V bôbe na zrno je povolený alpha-cypermethrin a lambda-cyhalothrin.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
