Podľa posledných vystúpení ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by sa mohlo zdať, že najväčším problémom nášho agropotravinárskeho odvetvia je kontrola potravín. A hoci nejde o zanedbateľný problém, bodaj by to tak bolo.
Žiaľ, ani zďaleka to tak nie je. Chlebové odvetvie sa v poslednom čase borí s množstvom iných závažných, často až existenčných problémov. A tie sa nevyriešia tak, že pred nimi budeme zatvárať oči, respektíve presúvať ich do budúcna. Hovorí sa tomu aj pštrosia politika.
Jej typickým príkladom je reakcia vedenia rezortu pôdohospodárstva na momentálnu situáciu v chove ošípaných. Toto nesmierne významné a nenahraditeľné odvetvie nášho poľnohospodárstva sa od začiatku roka rúti raketovým tempom do záhuby. A čo robí MP RV?
Minister odbil chovateľov ošípaných slovami, že v súčasnosti nie sú žiadne finančné prostriedky na podporu chovu ošípaných. Situácia sa vraj má zmeniť po roku 2013, kedy sa zrovnoprávnia podpory pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Nuž potom už tá podpora môže byť chovateľom platná asi tak, ako mŕtvemu kabát...
Tvrdenie ministra o nedostatku peňazí je pritom čírim alibizmom, respektíve zakrývaním absolútnej neochoty vládnej koalície pomôcť slovenským poľnohospodárom. Tí tak opäť môžu závidieť svojím kolegom v Českej republike, kde – mimochodom - taktiež majú pravicovú vládu a tá tiež šetrí kde sa len dá. Český minister poľnohospodárstva, ktorý ani nie je poľnohospodár, totiž minulý týždeň vyhlásil, že ministerstvo podporí chovateľov ošípaných špeciálnou dotáciou.
Je viac než isté, že pri takomto prístupe zo strany predstaviteľov ministerstva, vlády či parlamentu sa v žiadnom prípade nepodarí zvrátiť mimoriadne nepriaznivú situáciu v zabezpečení potravinovej sebestačnosti štátu. Tá už dnes dosahuje kritických 47 percent a v prípade bravčového mäsa len 40 percent.
Každý „normálny“ štát by v takom prípade vyhlásil stav najvyššej pohotovosti, a nie ešte viac „potápal“ odvetvie, ktoré sa stará o výživu a zdravie obyvateľstva a v podstate aj o zabezpečenie základných fundamentov existencie štátu.
Poľnohospodárom je určite jasné, že nevyhnutným predpokladom rozvoja agrárneho odvetvia a tým aj zabezpečenia potravinovej sebestačnosti štátu je rozvoj živočíšnej výroby. A to sa v súčasnej situácii dá dosiahnuť iba komplexom viacerých opatrení, priamej podpory tohto sektoru nevynímajúc.
Minister pôdohospodárstva sa však stále odvoláva na rok 2013 a prijatie novej agrárnej politiky. Záchranou pre živočíšnu výrobu by pritom podľa neho malo byť aj podmienenie vyplácania podpôr zaťaženosťou poľnohospodárskej pôdy veľkými dobytčími jednotkami.
Toto opatrenie však nášmu poľnohospodárstvu viac uškodí než pomôže, pretože drvivá väčšina poľnohospodárskych subjektov už žije len z rastlinnej výroby. A títo prvovýrobcovia sa teraz – v dôsledku prísnych hygienických a kvalitatívnych štandardov a pri nedostatku zdrojov – na živočíšnu výrobu nemôžu dať ani keby ako chceli.
A len tak na okraj, ktovie prečo pán minister nemyslel na rozvoj živočíšnej výroby aj pri svojom prvom pôsobení vo funkcii, keď sa zaviedlo vyplácanie priamych platieb za ničnerobenie, keď sa národný doplatok vyplácal vo forme podpory plodín na ornej pôde a keď návrhy a požiadavky chovateľov hospodárskych zvierat o podporu odbíjal slovami: nedá sa...
ČLánok nájdete aj v 7. čísle Roľníckych novín
