Už niekoľko dní je novým predsedom SPPK Jozef Šumichrast. Avšak ešte predtým ako sa stal predsedom agrárnej a potravinárskej samosprávy, poskytol TV rozhovor našej redakcii na tému, ktorej sa dlhodobo venuje: na tému situácie v zeleninárstve, keďže je aj predsedom Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR.
Pán predseda, sú nejaké druhy zeleniny perspektívne, kde je predpoklad, že by v ich prípade mohlo prísť k rozšíreniu ich pestovania na Slovensku?
„Každá zelenina na Slovensku má perspektívu. Veď výmera, na ktorej sa zelenina pestuje, v súčasnosti predstavuje len približne 10 000 hektárov.
A napríklad o lahôdkovú kukuricu, ktorá figuruje v štatistike zeleniny, má záujem konzervárensky priemysel. Ale samozrejme, sú tu aj iné perspektívne komodity, napríklad šaláty.
Ak si pestovateľ nájde to svoje portfólio klientov, potom sa môže na trhu uplatniť. Napríklad pre menších pestovateľov sú výhodnejšie tie komodity, ktoré sú náročnejšie na živú prácu, a v ich pestovaní môže byť menší podnikateľ celkom úspešný.
Samozrejme, že aj veľký pestovateľ sa musí sústrediť na takú komoditu, ktorá je na trhu aktuálne umiestniteľná. A produkciu musí dokázať aj uskladniť. Ale to zasa súvisí aj s investíciami do techniky, technológií a do skladov.
Pestovanie zeleniny však určite nie je o jednom roku. To nie je o tom, že v jednom roku niečo vypestujem a zarobím veľa peňazí. Nechcem nikoho odrádzať od pestovania, ale do pestovania zeleniny treba ísť s víziou, že je to záväzok na niekoľko rokov, a niekoľko rokov bude určite trvať aj návratnosť investícií.
Samozrejme, že výhodu má ten pestovateľ, ktorý je schopný produkovať množstvo a aj kvalitu. Čiže musí rásť v objemoch i v kvalite, lebo trh je naozaj náročný.“
Takže priestor na trhu je, ale niekedy je oveľa väčším umením ako zeleninu vypestovať ju primerane dobre predať...
„Jednoznačne áno. Lebo máme aj také prípady, že niekto vypestuje určitú komoditu, ktorú potom potrebuje umiestniť na trh, a až vtedy začne hľadať odberateľa. A to už môže byť problém. Ideálne je, keď má pestovateľ už vopred premyslené odbytové kanály, a keď si ich zmluvne zabezpečí. Samozrejme, určitú nie veľkú časť produkcie môže mať aj voľnú, teda nezazmluvnenú.
Lebo veľké výkyvy na trhu nastávajú aj preto, že pestovatelia nemajú podpísané dodávateľsko-odberateľské zmluvy, v dôsledku čoho môže prísť k rozkolísaniu sa trhu.“
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
