Na zasadnutí Pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka dravého a stanovenie podmienok jeho lovu, ktoré sa uskutočnilo na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, boli prezentované nové údaje o stave populácie vlka na Slovensku. Národné lesnícke centrum (NLC) vychádzalo z monitoringu, podľa ktorého bolo v roku 2025 identifikovaných 122 svoriek.
Po započítaní samotárskych jedincov NLC pracovalo s odhadom jarnej početnosti približne 524 vlkov. Po zohľadnení prirodzených strát vyčíslilo čistý ročný prírastok na približne 341 jedincov, a pre sezónu 2026/2027 odporučilo kvótu lovu 70 až 90 vlkov.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na rokovaní podporila hornú hranicu tohto rozpätia – 90 jedincov – a poukázala na potrebu zohľadniť škody v najviac postihnutých regiónoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva následne stanovilo kvótu 68 jedincov, teda 20 % zo zisteného čistého ročného prírastku, pričom pri jej rozdelení zohľadnilo najmä počet hospodárskych zvierat strhnutých vlkom a rozsah území s celoročnou ochranou.
Pre chovateľov nie je rozhodujúca samotná forma zvoleného manažmentu, ale jeho výsledok – či umožňuje dlhodobo udržať chov hospodárskych zvierat aj v oblastiach s výskytom veľkých šeliem. Odborná diskusia môže viesť k ročným kvótam, k cieľovej početnosti, k regionálnym limitom alebo k inému systému.
Z pohľadu chovu je podstatné to, či výsledný systém vytvára podmienky, v ktorých je možné hospodárske zvieratá bezpečne a ekonomicky udržateľne chovať aj v oblastiach s výskytom veľkých šeliem.
Číslom sa to nekončí
Dostupné údaje ukazujú, že tlak na chovy nie je zanedbateľný. Podľa Poľovníckej štatistickej ročenky bolo v roku 2024 pri škodách spôsobených vlkom evidovaných 490 hospodárskych zvierat v hodnote 166 263 eur. V roku 2025 to bolo 774 zvierat a výška škôd dosiahla 479 705 eur. Počet evidovaných zvierat tak medziročne vzrástol približne o 58 percent a finančná hodnota škôd bola takmer 2,9-násobná. Najväčšiu časť z toho predstavovali ovce – v roku 2025 dosiahla výška škôd 415 565 eur. Pri hovädzom dobytku predstavovala 61 661 eur.
Tým sa však skutočný dosah nekončí. Hodnota usmrteného zvieraťa je len najviditeľnejšia časť škody. Po útoku treba dohľadať rozohnané stádo, skontrolovať a ošetriť poranené zvieratá, zabezpečiť veterinárnu starostlivosť, opraviť alebo zosilniť oplotenie, prípadne presunúť zvieratá na iné miesto a zvýšiť dohľad. Pri plemenných a gravidných zvieratách môže byť ekonomický dosah vyšší než samotná hodnota jedného jedinca.
Európska komisia pri veľkých šelmách výslovne uvádza, že popri priamych škodách vznikajú aj nepriame náklady, napríklad dodatočná práca a veterinárne výdavky, a že samotné kompenzácie predáciu neznižujú.
Prevencia preto nie je „bezplatným riešením“. Elektrické ohradníky treba postaviť, kontrolovať, udržiavať a pri rotačnej pastve presúvať. Nočné sústreďovanie zvierat mení organizáciu pasenia a zvyšuje potrebu ľudskej práce. Strážne psy treba zaobstarať, vycvičiť, kŕmiť a zabezpečovať im veterinárnu starostlivosť.
Ani jedno z týchto opatrení nie je univerzálnym riešením pre každý terén a pre každý spôsob chovu. Ich účinnosť závisí od správneho použitia, dostupných ľudí, od charakteru pasienku a aj od toho, či sa opatrenia dokážu vykonávať každý deň počas celej pastevnej sezóny.
Aj Európska komisia upozorňuje na to, že úspešnosť preventívnych opatrení závisí od ich správneho zavedenia a od dostatku zdrojov na ich realizáciu.
Výška týchto nákladov nie je zanedbateľná. V projekte z talianskej provincie Grosseto boli celkové náklady na zavedenie a udržiavanie ochranných opatrení – najmä oplotenia a strážnych psov – pri typickom extenzívnom chove odhadnuté na 43 až 54 eur na jedno zviera ročne. Až 52 % z týchto nákladov tvorila dodatočná pracovná záťaž, predovšetkým práca členov rodiny. Časť nákladov nie je na prvý pohľad v ekonomike chovu viditeľná, avšak chovateľ ich v skutočnosti zaplatí vlastným časom a prácou.
To je dôležité najmä preto, lebo pracovná sila je v pastevných chovoch kritickým problémom. Pastier zodpovedá za pohyb stáda, zdravotný stav zvierat, vodu, pastvu, pôrody či za manipuláciu so zvieratami. Ak sa k tomu pridá každodenná kontrola oplôtkov, ich presúvanie, nočné zatváranie stáda, starostlivosť o strážne psy a zvýšená pohotovosť po výskyte predátora, mení sa rozsah práce a aj zodpovednosti. Od človeka, ktorého je už dnes ťažké nájsť, nemožno očakávať nepretržitú dostupnosť dvadsaťštyri hodín denne.
Problém strážnych psov má aj ďalší rozmer. Naša krajina nie je využívaná iba na pasenie. Pohybujú sa v nej turisti, cyklisti, bežci a aj ľudia so psami. Chovateľ potrebuje psa, ktorý dokáže stádo aktívne chrániť, no zároveň nesie zodpovednosť za jeho správanie sa voči ľuďom. Aj preto nemožno strážne psy považovať za jednoduchú náhradu za funkčný systém riešenia konfliktov s veľkými šelmami.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
