Plody tekvicovitých rastlín patria počas leta medzi najobľúbenejšiu zeleninu vzhľadom na to, že ide o sladkú zeleninu s nízkou kalorickou hodnotou, so zásadotvorným a intoxikačným pôsobením v organizme, s osviežujúcou chuťou a so širokou možnosťou využitia vo výžive.
Počas desaťročí sa vyšľachtilo mnoho kultivarov tekvíc, cukiet, melónov a uhoriek. Niektoré z nich sa u nás stali tradičné, niektoré sa neujali, mnohé sa pestujú iba okrajovo, iné sa nepestujú z dôvodov ich náročnosti na klímu.
Uhorka má u nás stabilné postavenie, ale v dôsledku otepľovania ovzdušia môžeme sortiment zeleniny rozšíriť o podobný druh – o carosello.
O tomto druhu, krížencovi melóna a uhorky, sa často nedočítame ani v odbornej literatúre od talianskych pestovateľov, pretože jeho pestovanie má lokálny charakter, a i počas niekoľkých storočí väčšinou zostalo iba na juhu Talianska, najmä v regióne Puglia.
Výborný obchodný artikel
Tam je carosello veľmi obľúbené a zároveň je i výborným obchodným artiklom. Mnoho pestovaných kultivarov, ktoré majú pomenovania podľa miesta vzniku, sa líši rýchlosťou dozrievania, veľkosťou, tvarom a sfarbením plodov, prípadne aj ryhovaním a pokrytím jemnými chĺpkami.
Rastlina je chuťou veľmi podobná uhorke, a kdesi v pozadí pripomína nedozretý melón. Jej výhodou je to, že obsahuje veľa vody.
Treba si uvedomiť, že vegetačná voda je „živou vodou“, pretože pochádza zo živého organizmu plodu rastliny, ktorý zostáva žiť aj po zbere, a na ľudský organizmus preto pôsobí priaznivejšie ako pitná voda.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
