Čas na zásadnú zmenu

Snaha súčasného vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o „nový vietor“ v slovenskom poľnohospodárstve je evidentná, podľa môjho názoru však má chybný systémový základ - peniaze. Finančná pomoc poľnohospodárstvu zo strany EÚ alebo štátu „trčí“ skoro z každého rozhodnutia či z opatrenia súčasnej agrárnej politiky.

(môj názor)

Začínam pociťovať obavy, že takáto politika môže v krátkom čase vyústiť do situácie, kedy slovenskí poľnohospodári budú vyrábať (ak vôbec vyrábať budú) iba to, na čo dostanú od EÚ či od štátu príspevky. Nedokážem posúdiť právne aspekty takého stavu, ale som presvedčený, že nesie silné znaky štátneho agrárneho privilegizmu.   

To, že ide o veľmi „nespoľahlivú“ stratégiu, potvrdzuje aj nedávno zverejnený odhad výkonu slovenského poľnohospodárstva v roku 2014. Podľa  Eurostatu sa  v roku 2014 (v porovnaní s rokom 2013) mali navýšiť ostatné dotácie na produkciu o 45 mil. eur (10 percent), čo ale „prinieslo“ slovenskému poľnohospodárstvu 16-percentný pokles hrubej pridanej hodnoty, ako aj o 26 percent menej čistej pridanej hodnoty, o 4 percentá menej dôchodku výrobných faktorov a 65-percentný pokles čistého zisku z podnikania.    

Podstatné je, že ako prvý merateľný rok - po vyhlásení Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 – 2020 - ukazuje rok 2014 na ďalšie posilňovanie štrukturálnej pozície rastlinnej produkcie, hlavne z dôvodu 30-percentného nárastu naturálnej produkcie obilnín, a na pokles naturálnej produkcie nosných komodít koncepcie; zeleniny (- 13 percent), hovädzieho dobytka (- 26 percent), ošípaných (- 10 percent), hydiny (- 6 percent), mlieka (- 4 percentá ) a vajec (- 22 percent).    

Toto je výsledok akcelerácie svojského ponímania finančnej pomoci, poskytnutej slovenskému poľnohospodárstvu zo strany EÚ.

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)