Jarné poľnohospodárske práce sú u našich susedov spoza rieky Moravy v plnom prúde. Doterajší vývoj počasia českým roľníkom zatiaľ ale veľmi neprial.
Holomrazy v spojení so suchom výrazne poškodili oziminy, takže časť osevných plôch musia poľnohospodári zaorávať. Jediným pozitívom je to, že polia nie sú rozbahnené, takže sú dobre prístupné.
Kým prvé dva zimné mesiace boli ideálne, marec českým poľnohospodárom veľa dôvodov na radosť nedal. Snehová prikrývka sa z polí stratila, porasty sa zazelenali, ale potom zavládli holomrazy a sucho. Teplé dni a mrazivé noci sú však pre pestovateľov postrachom.
„Pre rastliny na poliach to znamená pohromu. Rýchla zmena teplôt rastlinu zdvihne a pretrhne jej korene,“ opísal pre Českú televíziu Zdeněk Perlinger zo Zväzu ekologických poľnohospodárov.
Mrazy a sucho sa najviac podpísali na kritickom stave ozimnej repky, ktorá v prípade, ak nevymrzla, tak či tak uschla. Českí poľnohospodári preto musia zaorať desatinu, niekde až tretinu jej osevných plôch. To je, samozrejme, spojené s ďalšími finančnými nákladmi. Na repku sa kvôli čoraz vyššiemu dopytu roľníci spoliehali ako na dobrý zdroj zisku, takže súčasné straty sú pre nich o to bolestnejšie.
„Ozimnú repku pestujeme na viac než ôsmich tisícoch hektároch. Zhruba desať percent z týchto plôch budú musieť pestovatelia zaorať. Navyše čakáme, či tieto škody nebudú ešte omnoho vyššie. V súčasnej dobe totiž s obavami vzhliadame k ranným mrazíkom, ktoré ešte môžu situáciu skomplikovať,“ povedal pre český Deník Josef Gracias, riaditeľ Agrárnej komory vo Svitavách na západnej Morave.
Situácia je zlá i v okolí Jičína (severovýchodné Čechy). „Je to hrôza, za svoju dlhoročnú prax som taký stav ešte nezažil. Mráz vytlačil korene z pôdy a rastliny tak zostali ležať na vyschnutej pôde,“ vyhlásil pre Deník Otto Köstinger z Lužanskej poľnohospodárskej akciovej spoločnosti. Zle podľa neho prezimovali i ozimný jačmeň a pšenica. „Hrozné, ani sa mi na pole nechce. Čakáme na dážď,“ uviedla Marcela Dobšová, riaditeľka podniku ZEPO Lázně Bělohrad.
„Zo sedemsto tridsiatich osiatych hektárov zlikvidujeme zhruba dvestopäťdesiat. Aby sme nemuseli siať príliš veľa maku, po ktorom je teraz menší dopyt, zasejeme okrem iného tiež kukuricu na zrno,“ opísal pre Deník svoje riešenie Jaroslav Mikoláš z Lupofytu Chrášťany neďaleko Rakovníka.
Kým pestovatelia ozimnej repky majú hlavu v smútku, pestovatelia ovocia a zeleniny si priebeh zimnej sezóny a nástup jari vcelku pochvaľujú.
„Tohtoročná zima ovocinárov nijako nepostihla. Stromom by síce prospelo viac vlahy, ale na druhej strane, v tomto roku aspoň ovocné stromčeky nenamŕzali,“ uviedol pre Deník Josef Horák, člen Zväzu záhradkárov vo Vyškove.
Jedinú výnimku tvoria pestovatelia špenátu a cesnaku: „Rastliny, ktoré v zimných mesiacoch jemne korenia, potrebujú celú zimu dosť vody. S problémami sa preto po tohtoročnej zime stretávame napríklad u úrody cesnaku a špenátu. Kvôli holomrazom pre ne nebolo dosť podzemnej vody,“ zhrnul Josef Horák.
Marcové mrazy mali aspoň jednu výhodu, dalo sa bez problémov vyjsť do polí, takže českí poľnohospodári - na rozdiel od iných rokov - nemuseli na prvé jarné prihnojenie používať lietadlá.
Škody spôsobené vymrznutím repky súvisia so širšou otázkou poistenia pre roľníkov. Mráz je totiž jedným z rizík, proti ktorým ich žiadna poisťovňa nepoistí. To by sa ale mohlo do roka zmeniť.
Ako pre agentúru ČTK povedal Jindřich Šnejdrla z Agrárnej komory ČR, poľnohospodári plánujú založenie špeciálneho fondu ťažko poistiteľných rizík, kam by prispievali oni sami, štát a aj poisťovne. Ak by nastala udalosť, proti ktorej sa poľnohospodári v súčasnosti poistiť nemôžu, kompenzácia škôd by im bola poskytnutá práve z tohto fondu. Jednorazové štátne kompenzácie by sa tak mohli odstrániť.
Súčasný návrh počíta s tým, že účasť v systéme by bola dobrovoľná, a o pomoc by sa mohol uchádzať poľnohospodársky subjekt, ktorý má poistenú aspoň polovicu svojej produkcie, čo by poľnohospodárov donútilo k zodpovednému správaniu sa. Prostriedky fondu by mal spravovať Podporný a garančný roľnícky a lesnícky fond – no nie je ešte vyjasnené, kto a v akom pomere bude fond financovať.
