Slovenskí agropotravinári produkujú dostatok surovín, v celoeurópskej konkurencii však zaostáva ich druhotné spracovanie.
TRNAVA. Preto je prioritou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR zabezpečiť v Intervenčnej stratégii Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 posilnenie domácich spracovateľov a výrobcov potravín a tzv. výrobno – spracovateľských vertikál. Uviedol to minister podôhospodárstva Samuel Vlčan po spoločnom rokovaní zástupcov ministerstva a členov Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v Dolnej Krupej pri Trnave.
Témou ich rokovania bola príprava Intervenčnej stratégie a Vízia moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Jedinou cestou, ako zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárov v európskom meradle, je podľa ministra ich špecializácia a unikátnosť výrobkov, ktoré ponúkajú. „Verím, že sa podarí nastaviť pravidlá tak, že podporíme rozvoj aj menších podnikov, integrovaných v odbytových vertikálach. Budú schopné ponúkať potraviny regionálneho charakteru, ktoré sa budú predávať aj za vyššiu cenu, ako to je v prípade potravín veľkých producentov. Prichádzajúci trend je o rozdelení sektora na veľkých agropotravinárskych producentov a na miestnych, dobre zorganizovaných výrobcov pod ochranou vlastných, nimi riadených odbytových združení,“ uviedol Vlčan.
K prioritám Intervenčnej stratégie podľa neho patrí aj nastavenie a podpora ekologickejších postupov v pôdohospodárstve na zachovanie biodiverzity a ochranu pôdy v podobe tzv. eko-schém. Je to novinka v Spoločnej poľnohospodárskej politike do roku 2027. Po rokovaniach ministerstvo pristúpilo na celofarmový spôsob vyplácania podpôr. "Na vidieku nám záleží, preto na ďalšie obdobie 2023-2027 je v prvom a druhom pilieri celkovo viac zdrojov. Predovšetkým vďaka tomu, že slovenská vláda rozhodla o zvýšení spolufinancovania z 25,7 % na 36,92 %. Meníme aj nastavenie dotácií vyplácaných na farmu tak, že až 93 % poľnohospodárov dostane v neviazaných platbách, teda v platbách na plochu, viac peňazí ako v predchádzajúcom období. Najmä malí, mladí a začínajúci farmári, ktorých pre budúcnosť agrosektoru potrebujeme ako soľ,“ zdôraznil Vlčan. Vyššiu podporu dostanú aj poľnohospodári hospodáriaci na veľkých plochách, ale v závislosti od kvality a pridanej hodnoty rozvojových projektov, ktoré budú vďaka vyššiemu spolufinancovaniu podporené dodatočnými 102 miliónmi eur ročne.
Predseda výboru Jaroslav Karahuta ocenil zmenu v oblasti komunikácie ministerstva s gestorským výborom. „Kým predtým bol výbor iba informovaný o tom, čo sa pripravilo, teraz o tom rokujeme. Mali sme možnosť priamo v rámci diskusie vstúpiť do procesu prípravy Intervenčnej stratégie,“ konštatoval. Teší ho, že sa pri tvorbe dokumentu podarilo stabilizovať nosné časti slovenského pôdohospodárstva, najmä v oblasti živočíšnej výroby, kde výrazne rezort podporí chovateľov dojníc, oviec a kôz. „Malé, stredné a začínajúce farmy tvoria chrbtovú kosť nášho poľnohospodárstva a toto bude v dokumente zohľadnené,“ uviedol Karahuta.
/tasr/
