Finančnými problémami zmietané Grécko dostalo v uplynulom týždni ďalšiu ranu: Európska komisia oznámila, že vyplatenie dotácií, ktorými grécka vláda pred tromi rokmi pomohla tamojším poľnohospodárom, bolo v rozpore s pravidlami Európskej únie, a Gréci ich musia vrátiť. Grécka strana chce dať celú záležitosť na Európsky súdny dvor.
Finančnú podporu si grécki roľníci vymohli od vlády ešte na začiatku roku 2009, kedy na niekoľko týždňov zablokovali hlavné dopravné ťahy medzi Aténami a ďalšími veľkými mestami, rovnako ako hraničné prechody s Bulharskom. Požadovali, aby ich štát v čase globálnej ekonomickej krízy podporil, a aby im poskytol dotácie a daňové úľavy.
Vtedajší minister poľnohospodárstva Sotiris Hatzigakis nakoniec rezignoval a finančnú pomoc schválil, tvrdiac, že o rozpor s pravidlami Európskej únie určite nepôjde. „S Európskou úniou nie je v tomto ohľade žiaden problém“, odpovedal vtedy na otázky novinárov, či je vyplatenie dotácií vôbec prípustné. „Snažil som sa zastihnúť komisárku (Mariann Fischer Boelovú - pozn. red.), ale telefónom sa mi to nepodarilo“, citovala vtedajšie vyhlásenie ministra S. Hatzigakisa agentúra Reuters.
Mlyny Európskej únie sa napokon rozhýbali a v uplynulom týždni hovorca Európskej komisie oznámil, že Grécko bude musieť vyplatenú finančnú pomoc v celkovej výške 425 miliónov eur vrátiť. Rozdelenie týchto prostriedkov medzi tamojších poľnohospodárov totiž nebolo v súlade s právom Európskej únie. Detaily by mali byť jasnejšie po tom, čo európska exekutíva prijme formálne rozhodnutie a zverejní ho v Úradnom vestníku. „Záleží od Grécka, aby sa rozhodlo, akým spôsobom pomoc vráti,“ odpovedal hovorca Komisie na otázku novinárov, či bude grécka vláda vyberať peniaze priamo od roľníkov. Podľa tlačového oddelenia Európskej komisie bude mať Grécko od zverejnenia rozhodnutia štyri mesiace na nápravu stavu; následne sa prípadom začne zaoberať Európsky súdny dvor. Dotácie musí Grécko vrátiť aj s úrokmi.
Na Európsky súdny dvor sa hodlajú obrátiť aj samotní Gréci, ktorí okamžite oznámili, že využijú všetky právne prostriedky, aby takmer polmiliardové dotácie nemuseli vrátiť Bruselu. Súčasný minister poľnohospodárstva Kostas Skandalidis vyhlásil, že podá na Európsky súdny dvor odvolanie a pokúsi sa dosiahnuť anulovanie rozhodnutia Európskej komisie. Argumentuje, že vrátenie dotácií „uvalí na národný rozpočet a na celú grécku spoločnosť veľké bremeno“.
„Dotácie od EÚ pre grécke poľnohospodárstvo dosahujú viac než 2,5 miliardy eur ročne; k tomu sa ešte sektor dotuje aj zo štátneho rozpočtu“, dodal Kostas Skandalidis s tým, že unijná finančná podpora je pre Grécko veľmi dôležitá, keďže tvorí štyridsať percent z príjmov tamojších roľníkov a až trištvrtiny z agrárnych investícií. „Podstatné je to, aby sa tieto zdroje efektívne použili a aby sme sa vyhli ohrozeniu dynamického odvetvia, ktoré môže fungovať ako katalyzátor ekonomického reštartu“, uvádza sa vo vyhlásení gréckeho ministerstva poľnohospodárstva. Agrárny sektor sa na ročnom hrubom domácom produkte tejto krajiny podieľa 3,3 percentami, no v posledných rokoch zaznamenal úpadok. V súčasnosti je založený na malých firmách plne závislých od dotácií z EÚ.
Gréci majú síce len malú nádej, že súdny spor vyhrajú, ale ako uviedli, takto sa aspoň vrátenie dotácií na chvíľu oddiali a vláda bude mať viac času na to, aby našla nejaké riešenie. Grécko v súčasnosti bojuje, aby bolo vôbec schopné vyplatiť mzdy štátnym úradníkom a premiér Lukas Papadimos pred pár dňami vyhlásil, že ak sa neuskutočnia významné reformy a nezaistí sa pokračovanie medzinárodnej úverovej pomoci, potom sa krajinu v marci nevyhne neriadenému štátnemu bankrotu.
Na čom je postavený grécky argument? Gréci plánujú poukázať na Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci, ktorý v roku 2009 schválila Európska komisia, aby mohli vlády členských štátov pomôcť národným hospodárstvam v čase ekonomickej krízy. Tento rámec bol súčasťou Európskeho plánu ekonomického zotavenia a mal expirovať na konci roku 2010, no Komisia ho ešte o rok predĺžila. Komisia ale zdôrazňovala, že opatrenia, prijaté v rámci tohto programu, sú stále klasifikované ako štátna pomoc, a členské krajiny ju o tom musia upovedomiť a vopred získať jej súhlas. To však Gréci neurobili: „Bývalý minister nečakal na schválenie Európskou úniou, celá procedúra nebola spracovaná korektne, a to pred nás teraz stavia veľkú výzvu“, citoval portál EurActiv istého gréckeho predstaviteľa.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
