Očakávaný vývoj cien kŕmnych zmesí, možnosti navýšenia objemu kŕmnych zmesí pri plánovanom zvýšení produkcie brojlerových kurčiat a vajec či prehodnotenie vývozu zrnín do zahraničia boli témami rokovania predstaviteľov Únie hydinárov Slovenska a Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
Náklady na krmivá predstavujú až 70 percent z celkových nákladov chovateľov hydiny, preto sa snažia hľadať s krmivármi take riešenia, ktoré by umožnili to, aby na trhu mohli existovať obe odvetvia. Aby v reťazci poľnohospodárska prvovýroba – chovateľ - spracovateľ - obchod neprofitovali iba články na jeho začiatku a na konci, ako je to v súčasnosti.
Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, hydinári preferujú krmivá od domácich dodávateľov, musia mať však zaručenú primeranú cenu, ako aj stabilne vysokú kvalitu. Slovenskí hydinári sú prevažne bez pôdy a teda aj bez dotácii, čo ich podnikeľské podmienky v porovnaní so zahraničím sťažuje. Na druhej strane tí, ktorí dostávajú dotácie, značnú časť obilia, kukurice, sóje či repky vyvážajú do zahraniča, prípadne ide mimo živočíšnej výroby, čo potom dvíha ceny surovín na výrobu kŕmnych zmesí.
Na túto skutočnosť poukázal aj predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marian Uhrík, pričom zdôraznil, že slovenskí krmivári majú dostatočné kapacity a sú schopní v plnej miere pokryť potreby hydinárov. Jedným z riešení by bolo zriadenie štátneho kŕmneho fondu, v ktorom by boli evidované zásoby a z týchto by v prípade potreby čerpali subjekty živočíšnej výroby. Ďalej by mal mať rezort prehľad o tom, kam ide dotovaná produkcia z poľnohospodárskej prvovýroby a v naposlednom rade treba sústavne apelovať na obchodné reťazce a ich častokrát neprimerane vysoké marže. Svoje môže povedať aj zákazník tým, že pri nákupoch bude uprednostňovať slovenskú hydinu. (UHS)
