Ako ten čas letí. Ako by to bolo len včera, čo sme vítali Nový rok 2013, a dnes tu už máme koniec prvého mesiaca roku.
Ani sme sa poriadne nenazdali. Pravdu majú tí ľudia, ktorí tvrdia, že človeku, ktorý má stále čo robiť, a navyše ho práca aj baví, čas uteká veľmi rýchlo... Dni bežia sťa kone splašené.
V takých chvíľach nezostáva nič iné len súhlasiť s autorom aforizmu, podľa ktorého všetkému na vine sú hodiny. Idú totiž príliš rýchlo. Až by sa ich občas chcelo zastaviť, spomaliť.
Samozrejme, čas si ide svojou cestou, a o ľudí sa príliš nestará. Zato nemilosrdne trestá tých, čo ním mrhajú.
Ruku na srdce, koľkokrát ste aj vy boli v uplynulom roku účastníkmi rôznych zasadaní, stretnutí, porád či dní, na ktorých sa s časom nenarábalo práve najšetrnejšie? Kde sa nemilobohu (aj) mlátila prázdna slama, opakovali sa notoricky známe „pravdy“ a donekonečna sa omieľali bezduché, nič nehovoriace frázy, prípadne sa čítali málo preukazné a nudné štatistiky?
Kto na takom podujatí vlani ani raz nebol, ten je vcelku šťastný a zrejme aj bohatý človek. Lebo nestrácal podaromnici čas. Veď v dnešnej hektickej dobe viac ako kedykoľvek predtým platí, že čas sú peniaze. A neobnoviteľný kapitál.
BOHUMIL URBÁNIK
