Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zorganizovala v druhej polovici októbra online stretnutie s predsedami a s podpredsedami regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr. Regionálnych predstaviteľov na stretnutí informovali o aktuálnom vývoji a o strategických prioritách v rámci príprav nového Národného regionálneho a partnerského plánu, Viacročného finančného rámca a Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na roky 2028 až 2034.
Adela Paďourková, zástupkyňa Konzorcia českých samospráv a SPPK, ktorá pôsobí v Bruseli, priblížila priebeh náročných vyjednávaní s európskymi inštitúciami.
Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ na roky 2028 až 2034 prináša zásadné otázky o financovaní, o podpore veľkých aj menších fariem a o budúcnosti slovenského potravinárstva. SPPK chce, aby poľnohospodári a potravinári vyslali štátu jednotný signál o tom, ktoré podpory a v akej výške potrebujú zachovať.
Budeme súťažiť?
Jednou z najzásadnejších zmien, ktorá sa pripravuje v novom programovom období, je návrh Európskej komisie zaradiť Spoločnú poľnohospodársku politiku do širšieho rámca národných a regionálnych partnerských plánov (NRPP).
Poľnohospodárstvo by tak prišlo o doterajšie samostatné rozpočtové postavenie, a jeho financovanie by sa stalo súčasťou spoločného balíka spolu s ďalšími oblasťami, ako sú kohézna politika, rybárstvo, obrana či migrácia.
V praxi to môže znamenať, že poľnohospodárstvo bude musieť na národnej úrovni súperiť o finančné zdroje s inými sektormi.
Pre Slovensko je preto dôležité, aby sa už počas prípravy národného plánu jasne pomenovali priority sektora, a aby sa zabezpečili dostatočné prostriedky na ich financovanie.
Podľa predstaveného prehľadu, ktorý na porade prezentovala Adela Paďourková, Európska komisia navrhuje na Spoločnú poľnohospodársku politiku 293,7 miliardy eur v bežných cenách, čo predstavuje pokles o viac ako 20 percent, respektíve o približne 90 miliárd eur oproti súčasnému obdobiu. Európsky parlament presadzuje navýšenie rozpočtu na 433 miliárd eur. O konečnej podobe viacročného finančného rámca však rozhodnú rokovania európskych inštitúcií a členských štátov.
Rozdielne predstavy o financovaní sprevádza aj diskusia o samotnej štruktúre podpôr. Kým Európska komisia navrhuje zrušenie tradičného rozdelenia SPP EÚ na dva piliere, Európsky parlament presadzuje návrat k dvojpilierovému systému. Výsledok rokovaní bude mať zásadný vplyv na to, aké možnosti podpory budú mať poľnohospodárske podniky v nasledujúcich rokoch.
„Vyjednávací systém sa z relatívne priamočiareho modelu stal mimoriadne zložitým procesom. Zahŕňa desiatky nových aktérov a ľudí, ktorých musíme obiehať a neustále im vysvetľovať naše priority. Tým, že sa Spoločná poľnohospodárska politika EÚ stáva len súčasťou balíka NRPP, je vyjednávanie zásadne komplikovanejšie“, povedala Adela Paďourková.“
Zastropovanie platieb
Osobitnú pozornosť si vyžadujú návrhy na zastropovanie priamych platieb a ich postupné znižovanie pri vyšších sumách, takzvaná degresivita. Práve tieto opatrenia môžu výrazne ovplyvniť slovenské poľnohospodárske podniky vzhľadom na ich štruktúru vychádzajúcu z histórie a spôsob hospodárenia.
Európska komisia navrhuje povinné zníženie platieb o 25 percent a povinné zastropovanie nad 100-tisíc eur bez možnosti odpočítania osobných nákladov na zamestnancov. Rada EÚ pracuje s hranicou 300-tisíc eur a s možnosťou odpočítania nákladov na zamestnancov. Európsky parlament navrhuje zrušenie degresivity a miernejší prístup k zastropovaniu s hranicou do 500-tisíc eur a s možnosťou odpočítania nákladov.
Definitívna podoba pravidiel zatiaľ nie je známa. Pre slovenské podniky bude dôležité to, aby sa pri ich nastavovaní zohľadnila reálna štruktúra fariem, zamestnanosť a náklady na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.
Súčasťou diskusie je aj definícia aktívneho poľnohospodára. Európska komisia a Európsky parlament presadzujú požiadavku, aby bolo poľnohospodárstvo hlavnou ekonomickou činnosťou podniku. Rada EÚ podporuje miernejší prístup, podľa ktorého by malo postačovať vykonávanie minimálnej poľnohospodárskej činnosti. Rozdielne prístupy môžu ovplyvniť okruh podnikov oprávnených na podporu.
Rizikom je aj preverovanie vlastníckych štruktúr a konečných užívateľov výhod. Prísne pravidlá na určovanie konečného príjemcu podpory môžu predstavovať komplikáciu najmä pre poľnohospodárske družstvá a pre podniky so zložitejšou vlastníckou štruktúrou.
Podpora potravinárstva
Pre slovenský agropotravinársky sektor je kľúčová aj otázka podpory potravinárstva. Európska komisia navrhuje vylúčenie potravinárov z SPP EÚ. Rada EÚ presadzuje zachovanie podpory pre poľnohospodárov aj pre potravinárov, zatiaľ čo Európsky parlament navrhuje predovšetkým podporovať spracovanie priamo na farmách.
Pre Slovensko je to zásadná téma. Domáce potravinárstvo nemá takú silnú pozíciu ako ho má v niektorých západoeurópskych krajinách, a preto potrebuje stabilné podmienky na rozvoj a investície. Ak by sa podpora potravinárstva v rámci SPP EÚ obmedzila, bude nevyhnutné garantovať jeho financovanie v rámci národných a regionálnych partnerských plánov, čo môže byť mimoriadne zložité.
„Potravinárstvo je v rámci Európskej únie mimoriadne silné, čo platí najmä v západných členských štátoch. U nás však jeho potreby z dlhodobého hľadiska neboli vnímané tak intenzívne. Preto preň musíme nájsť pevné miesto a garantovať jasné finančné zdroje. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú navzájom prepojené systémy, a my potrebujeme mať v novom programovom období zaistenú aj koncovku – teda spracovanie poľnohospodárskej produkcie“, uviedol predseda SPPK Jozef Šumichrast.
Dôležité bude aj nastavenie viazaných platieb, ktoré majú podporovať vybrané sektory poľnohospodárskej výroby. Návrh Európskej komisie počíta s alokáciou vo výške 20 percent plus ďalších 5 percent, avšak z nižšieho celkového rozpočtového balíka.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
