Rokovanie predstaviteľov agropotravinárskych samospráv z krajín Vyšehradskej skupiny (V4) v Nitre, ktoré sa uskutočnilo 3. a 4. septembra počas výstavy Agrokomplex, otvorilo viacero tém, ktoré dnes výrazne ovplyvňujú situáciu poľnohospodárov a potravinárov v našom regióne. Do popredia sa dostali najmä dôsledky extrémneho sucha, prudký pokles cien mlieka, rast výrobných nákladov, situácia v živočíšnej výrobe ale aj budúca podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Aj preto boli hosťami rokovania zástupcovia Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Zástupcovia agropotravinárskych organizácií zo Slovenska, Česka, Maďarska a z Poľska sa zhodli v tom, že jednotlivé krajiny čelia viacerým rovnakým problémom. Ich kombinácia však môže vytvoriť tlak, ktorý už jednotlivé podniky nebudú schopné zvládnuť samy.
Slovensko prišlo na rokovanie najmä s aktuálnou témou kompenzácie škôd spôsobených suchom. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast upozornil na to, že poľnohospodári potrebujú riešenia, ktoré zohľadnia nielen samotné straty na úrode, ale aj širšie dôsledky sucha na živočíšnu výrobu a na dostupnosť krmovín.
Pokles o tretinu
Jednou z najvážnejších tém bola situácia v sektore mlieka. Ako upozornil podpredseda SPPK Miroslav Štefček, od začiatku roka dochádza k výraznému poklesu cien surového kravského mlieka. Dôvodom je predovšetkým rast prebytkov mlieka v Európskej únii, ktorý sa premieta do tlaku na odbytové ceny mlieka.
Na Slovensku pritom pokles dosiahol už takmer 30 percent. Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny Európskej únie s najnižšími odbytovými cenami mlieka a je tretie od konca, pričom nižšie ceny majú už len Maďarsko a Litva.
Situáciu zároveň zhoršuje extrémne sucho. Všetky samosprávy z regiónu V4 potvrdili, že sucho nezasiahlo iba rastlinnú výrobu, ale aj produkciu krmovín potrebných pre chov hospodárskych zvierat. Pre farmárov tak vzniká nepriaznivá kombinácia nízkych príjmov z predaja mlieka a rastúcich nákladov na zabezpečenie krmiva.
„Ak by nezasiahol štát, mnohí chovatelia by stáli pred rozhodnutím či majú chov dojníc ukončiť,“ zaznelo počas rokovania. Určitú nádej predstavuje očakávanie, že cena mlieka by sa v najbližšom období mohla mierne zvýšiť.
Sucho nezasiahlo všetky plodiny rovnakým spôsobom. Najvýraznejšie problémy sa prejavujú pri krmovinách a pri silážnej kukurici, čo má následne priamy dosah na živočíšnu výrobu.
„Je to celé poprepájané,“ upozornil Jozef Šumichrast. „Ak sa zníži produkcia krmovín, rastú náklady chovateľov. Ak zároveň klesá cena mlieka alebo mäsa, podniky strácajú schopnosť pokrývať ich výrobné náklady“, uviedol predseda komory.
Problém celého regiónu
Rokovanie V4 zároveň ukázalo, že sucho je problémom celého regiónu. Česká strana upozornila na výrazný prepad úrody obilnín, ktorý bol odhadnutý približne na 20 percent. Tohtoročná žatva bola označená za najhoršiu za posledných 15 rokov, pričom pri repke išlo podľa prezentovaných údajov o najhoršiu situáciu za približne dve desaťročia.
Poľnohospodári pritom zápasia aj s rastúcimi nákladmi na vstupy, najmä na hnojivá a pohonné hmoty. Kombinácia nižšej produkcie, nižších cien komodít a vyšších nákladov vytvára výrazný tlak na ekonomiku podnikov.
„U nás bol medziročný rozdiel v tržbách v poľnohospodárstve vyčíslený na približne 800 miliónov eur. Aj českí poľnohospodári preto hovoria o potrebe cielenej pomoci,“ uviedol prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
