Aj v dôsledku dioxínovej aféry sa do popredia opäť dostáva problematika takzvaného predaja z dvora a produkcie regionálnych výrobkov.
Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriel Csicsai minulý týždeň uviedol, že rezort už pracuje na „rekonštrukcii“ v súčasnosti platnej legislatívy ohľadom priameho predaja farmárskych výrobkov, pričom tento materiál by mal byť predložený na rokovanie vládneho kabinetu do leta tohto roku.
“Chceli by sme pre malých výrobcov farmárskych produktov stanoviť nižšie hygienické štandardy a zjednodušiť administratívu. Väčší dôraz budeme tiež klásť na regionálne značky. Veľmi dôležité však bude stanoviť optimálne množstevné limity pre predaj z dvora,” konštatoval Gabriel Csicsai s tým, že predaj z dvora by sa podľa neho mal týkať aj všetkých produktov živočíšnej výroby.
S týmto zámerom by všetci tí, ktorých sa to týka, určite súhlasili. Na Slovensku sa pritom predaju z dvora “oficiálne” venuje približne tri tisíc subjektov. Problém je však v tom, že MPRV zástupcov týchto malých producentov do procesu prípravy novej legislatívy zatiaľ vôbec nezapojilo. “Napriek našej snahe sa nám s vedením rezortu pôdohospodárstva nedarí nájsť spoločnú reč,” povedal Ladislav Janičina, predseda Ekotrend Slovakia – Zväz ekologického poľnohospodárstva.
Podľa neho v súčasnosti platnú legislatívu treba zmeniť, pretože neslúži tým, ktorým by mala. “Schválením dvoch nariadení vlády o tzv. predaji z dvora, ktoré platia od leta 2009, sme sa dostali z legislatívneho vákua do sprísnenej regulácie, ktorá obmedzuje tých, ktorým by sa mali podmienky na predaj z dvora umožniť a uľahčiť,“ konštatovala Eva Porubänová, podpredsedníčka Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
V praxi to teda v súčasnosti viac – menej funguje tak, ako keby ani žiadna legislatíva neexistovala. Podporu predaja z dvora brzdí aj zrušenie 6-percentnej DPH, ktoré umožňovalo predávať produkciu z dvora za prijateľné ceny.
„Pre malých výrobcov by bolo najväčšou pomocou prijať legislatívu, ktorá by bola jednoduchá, nekomplikovaná a aj flexibilná, pretože v tejto oblasti sa veci pomerne rýchlo vyvíjajú i menia,“ uviedol Ladislav Janičina.
„Podľa nášho názoru je najvhodnejším riešením prijatie Príručky správnej hygienickej praxe pre malé podniky, vytvorenej podľa zásad HACCP a v súlade s legislatívou Európskej únie. Príručka, ktorej návrh sme pripravili a ministerstvu pôdohospodárstva i predložili, sa vzťahuje na živočíšne i na rastlinné produkty s možnosťou ich predaja, ako aj využitia na výrobu jedál v miestnych stravovacích zariadeniach. Príručku pritom stačí schváliť na národnej úrovni a zaregistrovať v Bruseli. Z mnohých stretnutí s malými výrobcami taktiež vyplynulo, že v novom rozpočtovom období po roku 2013 treba zahrnúť do opatrení pre PRV aj podporu miestnych tržníc, kde by títo malí výrobcovia mohli realizovať svoju produkciu, tak ako to je bežné v zahraničí,“ vysvetlila Eva Porubänová.
Ako nám však povedal Ladislav Janičina, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o túto príručku nejaví záujem. „Z ministerstva nám odpovedali, že MPRV nepodporuje vypracovanie takejto príručky fyzickými osobami, respektíve neziskovými organizáciami, pretože nezodpovedá požiadavkám rezortu,” dodal Ladislav Janičina.
Zatiaľ teda všetko nasvedčuje tomu, že z pohľadu malých výrobcov sa na ministerstve rozhoduje v štýle „o nás bez nás“. A to sa len ťažko môže skončiť inak ako ďalším neúspechom. Čiže ani nová legislatíva týkajúca sa predaja z dvora potom nebude slúžiť tým, ktorým by slúžiť mala.
Článok nájdete aj v 6. čísle Roľníckych novín
