Rumunské poľnohospodárstvo sa vyznačuje výrazne polarizovanou štruktúrou s veľkým počtom malých individuálnych hospodárstiev a s niekoľkými tisíckami veľkých poľnohospodárskych podnikov. Veľká časť malých hospodárstiev obhospodaruje pôdu na malých parcelách, prevažne pre vlastnú potrebu. Rumunsko je krajinou s najväčším počtom poľnohospodárov v Európskej únii, ktorých je takmer 3,5 milióna. Avšak až 90 percent z fariem má rozlohu menšiu ako 5 hektárov.
Táto krajina patrí medzi najväčších producentov obilnín v EÚ a zaujíma aj prvé miesto v produkcii slnečnicového semena, medu a sliviek. Rozloha poľnohospodárskej pôdy v Rumunsku predstavuje približne 13,5 milióna hektárov, čo tvorí významnú časť z celkovej rozlohy krajiny.
Poľnohospodárstvo hrá v rumunskej ekonomike mimoriadne dôležitú úlohu, pretože v tomto sektore je zamestnaných približne 23 percent z celkovej pracovnej sily, čo je najvyšší podiel ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve v rámci celej EÚ. Okrem toho Rumunsko patrí medzi krajiny s najväčším podielom starších poľnohospodárov, keďže až 44,3 percenta z poľnohospodárov v Rumunsku je starších ako 65 rokov.
Rekordné výsledky
V poľnohospodárskej produkcii zaznamenalo Rumunsko v tomto roku mimoriadne dobré výsledky. V porovnaní s rokom 2024, kedy sucho drasticky znížilo úrody, v tomto roku takmer všetky hlavné poľnohospodárske plodiny zaznamenali nárast výnosov.
Najvýraznejší posun bol dosiahnutý pri pšenici, ktorej priemerný výnos dosiahol 5,13 tony z hektára. To je o 11 percent viac než to bolo v minulom roku, a zároveň to je až o 25 percent nad päťročným priemerom. Zároveň ide o najlepší výsledok za posledných 15 rokov, hoci stále zaostáva za priemerom EÚ (5,86 t/ha) a je ďaleko od tohtoročného írskeho rekordu, ktorý bol v prípade pšenice na úrovni 9,85 tony z hektára.
V prípade jačmeňa bol dosiahnutý výnos 4,76 tony z hektára, čo je o 1 percento viac ako v roku 2024, a zároveň to je o 19 percent nad päťročným priemerom, no stále to zostáva pod európskym priemerom, ktorý predstavuje 5,23 tony z hektára.
Najväčší rast v porovnaní s minulým rokom zaznamenala v tomto roku kukurica s očakávanou priemernou úrodou 4,65 tony z hektára. Napriek tomu má Rumunsko stále najnižší priemerný výnos kukurice v EÚ, kde priemer predstavuje 7,46 tony z hektára.
Priemerná úroda raže dosiahla 3,10 tony z hektára, čo je pod priemerom EÚ (4,19 t/ha), zatiaľ čo priemerná úroda tritikale s 4,33 tony z hektára takmer dosahuje európsky priemer (4,44 t/ha).
Repka a sója
Repka olejná dala v Rumunsku v tomto roku v priemere 2,91 tony z hektára, čo je o 29 percent viac ako vlani, a zároveň je to o 12 percent nad päťročným priemerom, avšak stále to zostáva pod priemerom EÚ (3,18 t/ha).
Priemerná úroda sóje vzrástla v tomto roku v Rumunsku o 9 percent a dosiahla 2,22 tony z hektára, avšak stále zaostáva za európskym priemerom (2,85 t/ha).
Úroda cukrovej repy by mala dosiahnuť 36,5 tony z hektára, čo je nad päťročným priemerom, avšak zároveň to je hlboko pod európskym priemerom (76,3 t/ha). Nehovoriac o Belgicku, kde priemerná úroda cukrovej repy predstavuje 86,5 tony z hektára.
Priemerná úroda zemiakov dosiahla v tomto roku v Rumunsku 16,3 tony z hektára, čo je o 6 percent viac ako je päťročný priemer, avšak stále je to len polovičná hodnota v porovnaní s priemerom EÚ (37,1 t/ha).
Rumunské poľnohospodárstvo sa teda v tomto roku dokázalo zotaviť z minuloročného sucha. Väčšina plodín dosiahla podstatne vyššie výnosy ako v predchádzajúcich rokoch a v prípade pšenice zaznamenali v Rumunsku dokonca historický výsledok. Porovnanie s európskym priemerom však ukazuje, že Rumunsko má ešte priestor na zlepšenie výnosov, čo platí najmä v prípade kukurice, cukrovej repy a zemiakov.
Vďaka investíciám do technológií, do zavlažovania a do moderných agrotechnických opatrení by sa táto krajina mohla v nasledujúcich rokoch priblížiť k popredným producentom EÚ.
Vstup do únie
Vstup Rumunska do Európskej únie dňa 1. januára 2007 predstavoval významný míľnik pre poľnohospodárstvo krajiny. Za 17 rokov členstva v EÚ produktivita rumunských fariem výrazne vzrástla, výroba sa takmer zdvojnásobila, a mnohé rumunské podniky nielenže dosahujú úroveň podnikov v EÚ, ale v niektorých prípadoch ich aj prekonávajú. Integrované podniky v rumunskom agrárnom podnikaní môžu často slúžiť ako úspešný model aj pre firmy v zahraničí.
Od roku 2007 až dodnes Rumunsko získalo viac ako 40 miliárd eur z európskych fondov pre poľnohospodárstvo, čím sa stalo jedným z hlavných príjemcov dotácií v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ.
Počas prvých dvoch programových období rumunského členstva v Európskej únii, od roku 2007 do roku 2013, a potom od roku 2014 do roku 2020, Rumunsko získalo prostredníctvom SPP EÚ z Európskej únie celkovo 38,6 miliardy eur. Najväčšia časť z týchto prostriedkov, celkovo 22,1 miliardy eur, bola určená na priame platby poľnohospodárom, ktorí ich dostávajú prostredníctvom Agentúry pre poľnohospodárske platby a intervencie (APIA), bez potreby vypracovania osobitných projektov.
Zvyšných 16,5 miliardy eur pochádza z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a z Rybárskeho fondu, ktoré sú určené na investície do projektov poľnohospodárov, spracovateľov a podnikateľov vo vidieckych oblastiach. Tieto prostriedky spravuje Agentúra pre financovanie vidieckych investícií (AFIR) a Správa rybárskeho programu, pričom obe tieto organizácie patria pod rumunské ministerstvo poľnohospodárstva.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
