Poľnohospodári už majú pozberaných viac ako trištvrte hustosiatych obilnín a repky s rôznymi úrodami, ktoré niekde aj príjemne prekvapili, no niekde len potvrdili očakávané sklamanie. Naďalej konštatujeme, že žatva je v tomto roku nevyspytateľná – čo sa týka množstva úrody, jej kvality a zrážok, ktoré spadli od začiatku roka.
Momentálne najväčšou výzvou pre poľnohospodárov je to, či z lúk a z polí pozberajú dostatok krmovín. Z viacerých regiónov avizujú nižšie úrody, a pribúdajú obavy, čím budú chovatelia v najbližších mesiacoch kŕmiť svoje hospodárske zvieratá.
Podľa žatevného monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je na Slovensku pozberaných už 77 % hustosiatych obilnín a 79 % repky. V južne položených oblastiach už kombajny dokosili – napríklad aj v regióne Trnava, Galanta, Komárno a Levice.
Naopak, žatva sa rozbehla v severne položených oblastiach, no nie všade naplno. Premenlivé a daždivé počasie žatvu spomaľuje a prerušuje v Starej Ľubovni a vo Svidníku. Poľnohospodári z Liptova pre dážď avizujú, že zber obilnín sa im natiahne až do septembra.
“Pozberali sme len málo hektárov, úroda sa ešte nedá určiť. Starosti nám však robia najmä krmoviny. Kosby tráv a ďatelinotráv máme zatiaľ nižšie o 30 až 40%. Kukuricu teraz vôbec nedokážeme odhadnúť. Niektoré porasty sa ukazujú sľubne, niektoré sú vážne poškodené. Rozhodnú zrážky. Určite však predpokladáme, že v Liptove budú nižšie úrody kukurice než boli vlani. Práve preto sa obávame, čím budeme kŕmiť zvieratá,“ povedal Miroslav Štefček, predseda PD Ludrová.
Zo žatevného monitoringu SPPK vyplýva, že rovnaké obavy majú poľnohospodári na celom Slovensku. Nevyhnutnosť zabezpečiť dostatok krmovín je teda hlavnou témou tohtoročnej žatvy. V mnohých regiónoch je menej sena a paše z trvalých trávnych porastov, menej je aj krmovín na ornej pôde – predovšetkým lucerny, ďateliny a tráv.
Kukurica v južných oblastiach Slovenska, napríklad v okresoch Galanta, Komárno a Trebišov, vyzerá žalostne a je výrazne poškodená nedostatkom zrážok. V niektorých regiónoch má výšku predškoláka alebo aj nižšiu, hoci v štandardných rokoch v tomto období presahuje výšku dospelého dvojmetrového muža. O kukurici sa pritom hovorí ako o kráľovnej polí. Pre hospodárske zvieratá je cenným zdrojom energie. Pestuje sa na zrno, na zeleno a na siláž. Silážna kukurica je pre hovädzí dobytok rozhodujúca krmovina, ktorá dokáže dojniciam počas celého roka zabezpečiť vyrovnanú produkciu mlieka.
Napriek lokálnym zrážkam SHMÚ naďalej hovorí o suchu rôznej intenzity, ktoré zasahuje 75 percent z územia Slovenska. Extrémne sucho je na Záhorí, Podunajskej nížine, v Above, na Zemplíne a zasahuje približne 25 percent územia. Napríklad levickí poľnohospodári hospodáriaci v oblasti Želiezoviec majú o 60 % menej zrážok oproti normálu.
“Ak v najbližších týždňoch neprídu zrážky na celom Slovensku, pocíti to aj úroda jesenných plodín, vrátane kukurice. Momentálne väčšina poľnohospodárov rieši to, ako po tohtoročnom suchu a znížených úrodách krmovín nastavia kŕmne dávky pre zvieratá. V niektorých oblastiach nám poľnohospodári avizujú až 50-percentné zníženie produkcie krmovín. Veľmi sú znepokojení najmä chovatelia dojníc. Dôsledky sucha a horšie úrody krmovín totiž vnímajú aj v kontexte nižších odbytových cien surového kravského mlieka. Našim cieľom je stabilizovať živočíšnu výrobu, a nie znižovať počty zvierat,” konštatoval predseda SPPK Jozef Šumichrast.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
