Slovensko aj napriek deklarovanej politike na všetky štyri svetové strany, čo je principiálne správny prístup, zostáva výrazne závislé od vnútorného trhu Európskej únie (EÚ), a reálne nemá vnútorný potenciál na to, aby naplnilo uvedený princíp.
BRATISLAVA. Na konferencii Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2026 to uviedol Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Dodal, že základným problémom Slovenska a aj samotnej EÚ je to, že ekonomika sa stala len príveskom politiky. Politiky, ktorá často nastavuje nereálne ciele tak vo verejnom živote ako aj v sociálnej oblasti.
„Žijeme na úkor budúcich generácií a negenerujeme dostatočné rozvojové impulzy pre budúcnosť. Táto skutočnosť rezultuje aj z nášho prieskumu podnikateľského prostredia, ktorý vystavil tvrdé, ale pravdivé vysvedčenie našej hospodárskej politike, ktorá postupne ukrajuje priestor pre podnikateľské subjekty, ale aj pre schopných jednotlivcov, ktorí vidia väčšie možnosti za hranicami Slovenska než doma. Riziko deindustrializácie je viac ako reálne so všetkými dosahmi v oblasti politiky, sociálnych záležitostí a životnej úrovne ľudí,“ konštatoval Peter Mihók.
To všetko sa podľa jeho slov odohráva v prostredí neľútostného politického boja, ktorý nerešpektuje ani základné pravidlá hry.
„Boj o lajky nie je cestou k ekonomickej prosperite. Z hľadiska budúcnosti našej krajiny, našich občanov a firiem je nevyhnutné, aby sme spoločne hľadali východisko zo súčasnej situácie. Slovensko a jeho ekonomika je iba malým člnkom v rozbúrenom globálnom a európskom priestore. Pokiaľ sa my, u nás doma, nezhodneme na základných atribútoch a cestách nášho ekonomického smerovania, tak sa v neistom svete stratíme,“ zdôraznil Peter Mihók.
„Musíme dokázať aj svoju politickú zrelosť a zhodnúť sa na tom, čo je pre krajinu kľúčové, a politicky súperiť najmä v spôsobe realizácie tohto cieľa. V európskom priestore je potrebné si uvedomiť, že bez celoeurópskej spolupráce budú Európa ako kontinent, jej firmy a občania vystavení ďalšiemu úpadku,“ upozornil Peter Mihók.
„Vráťme sa teda k myšlienke, ktorú v medzinárodnej politike označujeme ako ‚detente‘, ktorá tento termín využíva na označenie politického obdobia, kedy sa znižuje napätie medzi blokmi. Ako jeden z najlepších príkladov môže slúžiť Helsinský akt z roku 1975, ktorý práve vo vrcholiacej studenej vojne ukázal cestu k zníženiu napätia medzi veľmocami ako aj medzi vojensko-politickými paktmi a nastolil racionálnu formu spolupráce medzi Východom a Západom,“ podčiarkol Peter Mihók.
Dnes, viac ako 50 rokov po podpísaní záverečného helsinského aktu, nastala podľa Petra Mihóka doba nie na jeho „oprášenie“, ale nastala doba na jeho inováciu v prospech občanov Európy, v prospech európskej ekonomiky a jej konkurenčnej schopnosti.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
