V Bruseli vrcholia rokovania o novej podobe európskej poľnohospodárskej politiky a v členských štátoch zasa prípravy na jej aplikáciu v podmienkach tej – ktorej krajiny.
Aj u nás sa vehementne diskutuje o tom, aký systém priamych podpôr budeme uplatňovať, koľko peňazí pôjde na prvý a koľko na druhý pilier, ktoré sektory podporíme viac a ktoré zasa menej. Avšak skôr než sa rozhodneme, kam a koľko európskych peňazí pôjde, mohli by sme si odpovedať na otázku: Kde v konečnom dôsledku tieto peniaze skončia?
Vo vrecku podpriemerne zarábajúcich roľníkov veru nie. Účty poľnohospodárskych podnikov sú totiž len akousi medzistanicou pre tieto financie, ktoré odtiaľ putujú k majiteľom pôdy, do bánk, no najmä na kontá výrobcov a dodávateľov vstupov. A na poli či v maštali pracujúci roľník, ktorému majú práve európske peniaze vylepšovať nízky príjem, tak vlastne obíde naprázdno.
Asi sa nedá očakávať, že by niekto niekedy súhlasil s tým, aby aspoň časť podpôr išla priamo na účet traktoristu či dojiča, ale tí, ktorí o rozdelení podpôr rozhodujú, by mali pamätať aj na týchto konkrétnych ľudí. Ak nie, tak sa z nášho poľnohospodárstva nevytratia len zvieratá, ale aj ľudia.
ROMAN LETTRICH
