Keď sme pred marcovými parlamentnými voľbami organizovali predvolebný Okrúhly stôl, Ján Golian z SDKÚ-DS povedal:
„Myslím si, že by nemuselo byť na škodu, keby sa na čelo rezortu pôdohospodárstva postavil schopný manažér, ktorý by nebol z radov poľnohospodárov.“ Určite ani on vtedy netušil, že jeho „želanie“ sa tak skoro naplní, a ministrom pôdohospodárstva sa stane niekto, kto na prvý pohľad s poľnohospodárstvom nemá veľa spoločného.
Mnohým poľnohospodárom sa zrejme vymenovanie Ľubomíra Jahnátka za ich „šéfa“ nepozdáva, ale odvážime sa povedať, že vysokoškolský diplom z poľnohospodárskej školy ešte nemusí byť nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa niekto stal ministrom pôdohospodárstva. Vo svete predsa nájdeme viacero príkladov úspešného spojenia „minister poľnohospodárstva – nepoľnohospodár“; príkladom môže byť aj bývalý český minister Ivan Fuksa.
Ľubomír Jahnátek manažérske schopnosti nesporne má, a ak sa mu podarí obklopiť sa tímom schopných odborníkov, ak bude k problémom pristupovať z nadhľadu, ak nepodľahne rôznym tlakom a ak „vydrží“ vo funkcii štyri roky, jeho ministrovanie by mohlo byť úspešné.
ROMAN LETTRICH
