Ministri financií schválili 7,3-miliardové navýšenie ročného rozpočtu EÚ. Ustúpili tlaku Európskeho parlamentu, ktorý tým podmienil pokračovanie rokovaní o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020.
Dodatočné prostriedky majú pokryť vzniknutý schodok a budú použité na splatenie nesplatených faktúr za infraštruktúrne projekty financované z prostriedkov EÚ. Doplnenie ročného rozpočtu bolo zároveň jednou z podmienok Európskeho parlamentu v rámci rokovaní o viacročnom finančnom rámci do roku 2020.
„S cieľom zabezpečiť viacročný rozpočet sme sa dohodli na zvýšením výdavkov na rok 2013,“ vysvetlil írsky minister financií Michael Noonan, ktoré rokovania viedol.
Suma predstavuje nárast pôvodného rozpočtu o 5,5 % zo 133 miliárd eur na 140,3 miliardy eur. Táto výška však stále nemusí byť konečná. Ministri sa k otázke zrejme ešte vrátia, pretože Európska komisia žiadala o doplnenie 11,2 miliardy eur. O zvyšných 4 miliardách eur sa bude rokovať po letnej prestávke.
"My nie sme úplne spokojní s dnešným návrhom Európskej komisie, ktorý je na úrovni vyše 7 miliárd eur. Mali by sme sa držať reality, lebo v skutočnosti chýba 11 miliárd eur a nemali by sme pred týmto stavom vecí zatvárať oči," reagoval minister financií Peter Kažimír v rozhovore pre TASR. Minister spresnil, že tak ako musíme akceptovať, že členské štáty majú fungovať s vyrovnaným rozpočtom, tak ani Komisia by nemala ísť do deficitného hospodárenia.
Z hľadiska Slovenska ide podľa neho o dôležitú vec, lebo čerpáme štrukturálne fondy a sme pod veľkým tlakom, aby sa nemuselo vzdať niektorých fondov. "Dnešná debata je zaujímavá, lebo my potrebujeme peniaze na preplácanie eurofondov. Na druhej strane sme pripravení zaplatiť viac cez odvody do spoločného rozpočtu, ale nám sa to viacnásobne vráti, keďže dodatočný dopad na štátny rozpočet je v desiatkach miliónov eur," zdôraznil Kažimír.
Pokiaľ ide o viacročný rozpočet, tak vládni a parlamentní vyjednávači prvé kolo formálnych rokovaní absolvovali v pondelok (13. mája 2013). Podľa očakávaní sa Europoslanci nebudú usilovať o zvýšenie celkovej výšky rozpočtu. Vo februári bola stanovená na 960 miliárd eur na sedemročné obdobie.
Európsky parlament dohodu však podmieňuje flexibilitou vo výdavkoch, aby sa zdroje dali presúvať z jednej oblasti do druhej podľa aktuálnych potrieb. Rovnako sa snaží presadiť tzv. revíznu klauzulu, ktorá by umožnila prehodnotenie finančného výhľadu približne v polovici jeho trvania, tak aby sa v prípade zlepšenia hospodárskych podmienok mohol navýšiť.
Europoslanci tiež dlhodobo presadzujú posilnenie tzv. vlastných zdrojov európskeho rozpočtu, čím by sa znížila závislosť úniového rozpočtu od národných príspevkov.
Inštitúcie dúfajú, že dohodu dosiahnu s dostatočnou časovou rezervou do konca roka, aby bol dostatok času na prispôsobenie programov EÚ na nové pravidlá predtým ako v roku 2014 vstúpia do platnosti.
(euractiv/tasr)
