Žatva na juhu Slovensku sa už stala minulosťou, aktuálne kosia poľnohospodári úrodu v severne položených oblastiach. Podľa monitoringu SPPK bolo v prvom augustovom týždni pokosených viac ako 90 % hustosiatych obilnín a repky. Úrody sú vo väčšine regiónov Slovenska rozkolísané, nevyrovnané, a to vzhľadom na rôzne množstvo zrážok počas vegetácie. V rozhovore s predsedom Slovenskej spoločnosti mlynárov Petrom Močkom sme sa rozprávali o očakávaniach od tohtoročnej úrody obilnín.
Aký je váš názor na tohtoročnú žatvu z pohľadu mlynárov, a aké boli vaše očakávania?
„Pri hodnotení žatvy musíme prihliadať na dva aspekty. Prvým je celková úroda. Prvotné odhady Štatistického úradu SR z konca júna boli pesimistické a predpovedali výrazný výpadok najmä pri jačmeni a o niečo menej pri pšenici. Veríme, že tento scenár sa nepotvrdí a nakoniec príliš veľké straty nebudú. Úrody sú síce nižšie ako boli vlani, ale v niektorých regiónoch nie sú až také tragické ako sa vzhľadom na počasie a extrémne sucho pôvodne predpokladalo. Napríklad v okrese Levice dosiahol tohtoročný priemer husto siatych obilnín 6,04 t/ha, čo je takmer na úrovni päťročného priemeru (6,09 t/ha). Uvidíme, ako to dopadne inde.
Druhým aspektom je kvalita, ktorá je pre nás kľúčová. Ak sa vrátim k minuloročnej žatve, tak musím povedať, že už dávno som nezažil také kvalitatívne vyspelé pšenice, ktoré mali nielen dobré základné hodnotiace parametre, ale aj reologické vlastnosti. Miestami však bol problém s hektolitrovou váhou.
V tomto roku sme vzhľadom na sucho boli plní očakávania a mali sme obavy aj o kvalitu pšenice, aj o hektolitrovú váhu a o reologické vlastnosti. Sú to všetko parametre, ktoré sú pre nás, mlynárov, veľmi dôležité. Tohtoročné pšenice majú veľmi dobré vlastnosti a ich kvalitatívne portfólio je v tomto roku dokonca širšie a ponuka je pestrejšia. Mimoriadne dobrá je hektolitrová váha, ktorá napríklad v našej spoločnosti dosiahla v prípade jednej z pšeníc rekordných 880 g/l, čo som za 36 rokov v mlynárstve nezažil.“
Čím si vysvetľujete tieto výsledky, keďže žatva sa začala historicky najskôr a predchádzalo jej obrovské sucho?
„Faktorov je viacero. Jedným z nich bolo to, že pšenice kvôli suchu „pozhadzovali“ odnože, čím sa v rastline koncentrovala kvalita. Hoci niektorí poľnohospodári kvôli cenám hnojív hnojili možno menej, pšenice dokázali dodaný dusík efektívne využiť. Výsledky pravdepodobne veľmi závisia aj od toho, kde a aké odrody poľnohospodári vysiali a kedy boli zasiate pšenice. Doterajšie výsledky teda ovplyvnili aj lokálne zrážky a výber odrôd – napríklad niektoré skoršie odrody vykazovali o niečo horšiu kvalitu. Veľkú rolu zohrala aj doba sejby a celkový priebeh počasia v konkrétnych lokalitách. Takže na jednej strane bolo sucho, ale na druhej strane boli zasa vhodné odrody, načasovanie prác na poli a lokálne zrážky, ktoré pomohli.“
Zdá sa, že sa jednoznačne potvrdil význam šľachtenia nových odrôd v čase klimatických zmien a zvyšujúci sa význam šľachtiteľstva...
„Jednoznačne. Šľachtenie a ošetrovanie pred výsevom, napríklad ako v prípade kukurice, je budúcnosť, pretože sa musíme prispôsobiť neustále sa zvyšujúcim teplotám a náročnejším podmienkam. Keďže systém závlah na Slovensku je veľmi slabý, musíme sa spoliehať na odrody odolné voči suchu a na správne agrotechnické postupy, ako je napríklad spôsob orby. Budúcnosťou je šľachtenie a sejba takých pšeníc, ktoré budú lepšie nastavené na náročné podmienky, s ktorými musíme počítať, či sa nám to páči alebo nie.“
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
