V Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC) v Nitre - Lužiankach sa koncom apríla tohto roku uskutočnilo 67. Valné zhromaždenie Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (SAPV). Rokovanie viedol prof. Ing. Jozef Golian, Dr., predseda SAPV.
NITRA. V programe rokovania bolo aj ocenenie najlepších prác mladých vedeckých pracovníkov do veku 35 rokov a zároveň vyhlásenie 23. ročníka Súťaže mladých vedeckých pracovníkov o najlepšiu vedeckú prácu za rok 2026.
Potešujúce je to, že do súťaže za rok 2025 bolo prihlásených vyše 50 prác mladých vedeckých pracovníkov, čo značne prevýšilo počet prác z minulých ročníkov. Poukazuje to na pozitívny trend v zastúpení mladej generácie vo vede, a to aj napriek neľahkej situácii a zložitému postaveniu vedy na Slovensku v súčasnosti.
Počas valného zhromaždenia sa uskutočnila aj vedecká rozprava o monitoringu pôdy, jej odolnosti a o procese vytvárania zdravej pôdy. Garantom tejto rozpravy bola RNDr. Beata Houšková, CSc. V rámci témy odzneli prezentácie od prof. Ing. Jozefa Kobzu, CSc. s názvom Súčasný stav monitoringu poľnohospodárskych pôd na Slovensku a jeho ďalšie smerovanie v kontexte Smernice o monitoringu a odolnosti pôd (zdravie pôdy), ako aj prednáška doc. Mgr. Ing. Danky Moravčíkovej, PhD. a prof. Ing. Zlatice Muchovej, PhD., s názvom Socioekonomické a environmentálne aspekty spôsobov využívania pôdy na Slovensku: implikácie pre verejné politiky. Obe prednášky poukázali na jedinečnosť pôdy ako integrálnej súčasti životného prostredia.
Po prednáškach nasledovala panelová diskusia k Smernici Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 12. novembra 2025 o monitorovaní a odolnosti pôdy, známej aj pod názvom Smernica o monitorovaní zdravia pôdy. Panelisti Mgr. Richard Lazúr (MP RV SR), Ing. Pavol Bezák (NPPC), Ing. Pavel Pavlenda, PhD. (NLC), doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. (NPPC) a prof. Ing. Radim Vácha, PhD., (VÚMOP, ČR) priblížili problematiku vzniku tejto smernice a jej hlavné body a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú pre členské krajiny EÚ.
Medzi kľúčové body tejto smernice patrí úloha zaviesť povinný monitoring, v rámci čoho musia členské štáty EÚ zaviesť systémy na sledovanie stavu pôdy na svojom území podľa spoločných kritérií EÚ. Smernica nabáda k tomu, aby bola všetka pôda v EÚ do roku 2050 v zdravom stave, čím sa zvýši jej odolnosť voči suchu, povodniam a celkovo voči procesom degradácie jej vlastností. Dôraz sa kladie na monitorovanie stavu kontaminácie pôdy s cieľom pôdu postupne dekontaminovať, aby nepredstavovala riziko pre ľudské zdravie a pre životné prostredie.
Cieľom akéhokoľvek využívania pôdy vo vzťahu k smernici je obhospodarovať ju udržateľne tak, aby sa nezhoršovali jej vlastnosti. Dôležitým medzníkom je postupná implementácia smernice do národných zákonov jednotlivých členských krajín. Predpokladaná implementácia je podľa aktuálnych možností tej ktorej krajiny rozdelená na dvoj- až trojročné obdobie. Pre farmárov nebude vznikať žiadna finančná záťaž, teda farmári nebudú musieť platiť za odbery vzoriek a ani vykonávať monitoring.
Naopak, získajú lepší prístup k údajom o svojej pôde, a podľa toho sa budú môcť rozhodovať, ako ju čo najlepšie využívať s čo najmenšou environmentálnou záťažou tak, aby sa uchovala v dobrom stave pre ďalšie generácie.
Ak vezmeme do úvahy, že 60 až 70 percent z pôdy v EÚ nie je v dobrom zdravotnom stave, tak ambície vyplývajúce z tejto smernice, aby sa pôda v EÚ do roku 2050 dostala do vyhovujúceho stavu, sú odvážne, ale nie nesplniteľné.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
