Na začiatok treba povedať, že ruský ľud nezničil Napoleon Bonaparte, nezničil ho Adolf Hitler, a vonkoncom ho nemôže zničiť nejaké smiešne embargo; zvlášť, keď ostatné krajiny - okrem krajín EÚ - veselo dodávajú do Russka potraviny. Nátura ruského človeka je nezlomná, a ak už nemá čo jesť, dá si stakan vodky a potom sladko zaspí.
Poďme ale k meritu veci - embargo v tejto podobe dokáže zruinovať stovky poľnohospodárskych podnikov v celej Európe, a spôsobí prepúšťanie v rozsahu niekoľko stotisíc pracovných miest. Toto sme chceli docieliť?
Toto ale vôbec nie je to najhoršie. Oveľa horšie je to, že Rusko momentálne po celej krajine buduje štruktúru živočíšnej výroby, buduje farmy na dojnice, hovädzie mäso, na hydinové mäso, vajíčka a na ďalšie výrobky.
Po určitom čase povieme naším ruským partnerom, že už bolo dosť hnevu, a že im dodáme čo len budú chcieť. Ale ich odpoveď bude sprevádzaná úškrnom a odmietnutím; oni už vtedy od nás nebudú nič potrebovať... Toto sme chceli dosiahnuť?
Namiesto toho, aby sme ich udržali v napätí a v závislosti od dodávok potravín, nepriamo im pomôžeme, lebo ich donútime vybudovať štruktúru dodávok živočíšnych výrobkov.
O rastlinnej výrobe ani nehovoriac, veď Rusko je jedným z najväčších výrobcov a vývozcov pšenice na svete, a ak časť kŕmneho obilia presunie do vlastnej živočíšnej výroby, nič horšie sa nám nemôže stať. Toto sme chceli?
Zodpovední páni v Bruseli by sa mali zodpovedne zamyslieť (ak majú čím) nad tým, čo to zase vymysleli, ale pri rýchlosti úradníkov v Bruseli to bude trvať niekoľko rokov, a dovtedy si Rusi vybudujú živočíšnu výrobu na požadovanú úroveň a nám ostanú iba oči pre plač. Opäť budeme na smiech celému svetu.
Znovuobnovenie dodávok potravín do Ruska bude bolestivé, a určite sa nedostane na úroveň spred embarga. A Rusi si budú môcť vyberať; a je viac ako isté, že nám to dajú riadne pocítiť.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
