„Netreba objavovať teplú vodu, treba sa inšpirovať a chcieť konať“

Rozloha rodiacich vinohradov na Slovensku v dôsledku lacných dovozov vína a nedostatočnej podpory štátu každoročne klesá. Problémy pestovateľom viniča ako aj výrobcom vína narobila pandémia a v tomto roku stúpajúce ceny energií. Rok 2022 tak môže byť pre slovenských vinohradníkov a vinárov najťažší v histórii. O problémoch a výzvach, ktorým dlhodobo čelia naši vinohradníci a vinári sme sa pozhovárali s Vladimírom Mrvom zo spoločnosti Víno Mrva&Stanko.

Spoločnosť Víno Mrva&Stanko založili v roku 1997 dvaja priatelia: Peter Stanko, ktorý sa úspešne venoval reklame, a Vladimír Mrva, vinár s medzinárodnými skúsenosťami. Za tých 25 rokov spoločnej tvrdej práce vybudovali prvotriedne slovenské vinárstvo sídliace na okraji Trnavy.

Slovenskí vinohradníci a vinári sú konfrontovaní s množstvom problémov, kde pramení ich začiatok?

V. Mrva: Začnem od predaja vín, z ktorého až 80 percent sa na Slovensku predáva v retaily, čiže vo veľkých obchodných sieťach. V ich ponuke je veľa zahraničných vín, ktoré stláčajú cenu vína nadol. To núti veľké vinárske podniky na Slovensku, ktoré ak chcú konkurovať zahraničným vínam, tlačiť na cenu hrozna dopestovaného na Slovensku. Vinohradníci, ktorí produkujú len hrozno, už nemajú kam ustúpiť. Dopestované hrozno častokrát predávajú za nižšie ceny pod nákladmi. Situáciu zdramatizovala pandémia covidu, nastupuje silná ekonomická kríza, a povedzme si - lokálpatriotizmus na Slovensku nie je tak vyvinutý, ako vo Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, alebo vo Švajčiarsku. Naši spotrebitelia pozerajú takmer výlučne na cenu, málokto otáča fľašu, aby zistil pôvod vína. Nikoho to ani nezaujíma, jednoducho, ak si zákazník chce kúpiť víno, tak v tejto neistej dobe čoraz viac uprednostňuje čo najlacnejší produkt. Dostali sme sa do stavu, kedy sa viac predávajú zahraničné – podstatne viac dotované vína. Slovenskí výrobcovia vína tak majú len malú šancu im cenovo konkurovať. Mnohí vinohradníci si povedali, že rok - dva vydržia, že budú predávať hrozno aj za nižšie ceny ako majú náklady, ale to nejde stále. Ich podnikanie je nerentabilné a prognóza do budúcnosti neistá. Vinohradníci sa preto vážne zaoberajú myšlienkou, čo robiť ďalej. Všetko nasvedčuje tomu, že budú nútení plochy vinohradov vyklčovať, v prvom rade prestarnuté vinohrady, ekonomicky nerentabilné, pričom postupne v priebehu najbližších rokov môže byť vyklčovaných až 2 000 hektárov. Nie je to málo. 

Načrtli ste problematiku dotácií. Ako sme na tom v tejto oblasti na Slovensku a ako sú iné štáty v EÚ?

V. Mrva: Celkovo vo všeobecnosti podpory v poľnohospodárstve, či už priame podpory na hektár a ďalšie, nie sú v rámci členských krajín EÚ rovnaké. My nemáme podporu tak vysokú ako v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku, čo sú vinohradnícke krajiny, ktoré navyše dostávajú množstvo ďalších skrytých podpôr na to, aby ich vinohradníci prežili. Už len z hľadiska výmery - vinohrady v Španielsku sú na 1 100 000 hektároch, vo Francúzsku a Taliansku po 800 000 hektároch. V týchto krajinách je to nielen o produkcii hrozna a výrobe vína, ale v neposlednom rade o zelenej architektúre krajiny, agroturizme, sú lákadlom pre davy turistov.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down