Pred pár týždňami, na sklonku leta, som si na priečelí Strednej odbornej školy v Ivanke pri Dunaji prečítal inšpiratívne heslo: Všetko sa dalo, lebo som chcel.
Pod ním sa skvel podpis nášho velikána, Milana Rastislava Štefánika. V duchu som blahorečil pedagógom školy, ktorí pred oči študentov vytiahli túto múdru a v súčasnosti prepotrebnú myšlienku.
Lebo veď čoho sme v súčasnosti často svedkami vo svete dospelých vtedy, keď sa veci nehýbu z miesta a niečo sa nedarí?
Z môjho súkromného prieskumu vyplýva, že najčastejšie sa opakujú tieto dôvody či skôr ošúchané výhovorky: 1. Na to nie sú peniaze. 2. To nám únia neschváli. 3. Nám sa to neoplatí. 4. (smerom k podriadeným) Ešte treba trochu vydržať.
Je nad slnko jasnejšie, že s takýmito prístupmi sa v modernom svete nikam nedostaneme. Aj preto viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme ľudí, ktorí nepoznajú výhovorky. Ľudí mladých duchom, ktorí budú chcieť, a preto sa mnohé bude dať.
A potrebujeme aj mládež, ktorá mnohé veci dokáže len preto, lebo na rozdiel od opatrných otcov jednoducho nevie, že sa to nedá.
BOHUMIL URBÁNIK
