Tohtoročná zima nebola ani tak tuhá, ako dlhá. To, spolu s nedostatkom snehovej pokrývky a výskytom holomrazov, vyvoláva otázky, v akom stave sa na začiatku vegetácie nachádzajú oziminy. Odpovede na tieto otázky sme sa pokúsili nájsť priamo v radoch poľnohospodárov.
Rudolf NÁDASKÝ, predseda, Poľnohospodárske družstvo Špačince (okres Trnava):
„Napriek nie príliš priaznivej zime porasty ozimín vyzerajú zatiaľ sľubne a nepredpokladáme žiadne veľké výpadky. V tejto chvíli je však ešte príliš skoro na definitívne hodnotenie ozimín. Skutočný stav porastov sa ukáže až potom, keď sa rastliny prebudia k životu. Prakticky až doteraz totiž ešte len driemali. V dôsledku holomrazov a nedostatočných zimných zrážok sa však už objavuje vlahový deficit. Do 5– až 10-centimetrovej hĺbky je pôda vysušená doslova na prach a pod tým je zamrznutá. Našťastie, v tomto týždni by už mrazy mali ustúpiť, ešte keby aj zapršalo. Ozimné pšenice máme na 580 hektároch a ozimnú repku na 240 hektároch. Porasty sme už prihnojili a teraz musíme už len čakať, kým sa začnú zobúdzať zo zimného spánku. Pokiaľ ide o sejbu jarín, povrch pôdy sme na 90 percent stihli upraviť na jeseň, a tak v podstate už len čakáme na tú správnu chvíľu, aby sme vystihli optimálny termín sejby. S nemým úžasom však sledujeme, ako sa o desiatky percent zvyšujú ceny hnojív. My sme, našťastie, kúpili hnojivá ešte za staré ceny koncom minulého roku. Vďaka tomu sme ušetrili minimálne 30-tisíc eur. No na druhej strane, to čo sme ušetrili na hnojivách, zaplatíme vo vyššej cene nafty.“
Alexander SZECSEI, predseda, Poľnohospodárske družstvo akcionárov „Ipeľ“ Balog nad Ipľom (okres Veľký Krtíš):
„Ozimnú pšenicu máme zasiatu na 1 650 hektároch, pričom zhruba na 400 – 500 hektároch majú pšenice takú hnedú, nepríjemnú, nezdravú farbu. Je to dôsledok toho, že sme mali veľa vody a tak v pôde chýbal vzduch. Pšenice sme však už prihnojili a musíme počkať, či sa aj tie nezdravé porasty preberú. Ak bude treba, tak pristúpime aj k mechanickým zásahom, aby sa pôda prevzdušnila. Ozimnú repku sme zasiali na 550 hektároch a tá je už tiež prihnojená. Čo najskôr sa budeme snažiť urobiť aj druhé prihnojenie. Porasty sú síce o niečo redšie ako obvykle, ale inak sú v poriadku. Dlhá zima síce obmedzila rast repiek, ale postupne sa už začínajú prebúdzať. Prvé dva marcové týždne boli na naše pomery neobvykle studené, čo oddialilo začiatok vegetácie. Ešte stále sa pritom boríme aj s problémami spôsobenými vlaňajšími záplavami a nadmernými zrážkami. V minulom roku sme zaznamenali 1 113 milimetrov zrážok na štvorcový meter, čo je dvojnásobne viac oproti normálu. Lúky okolo Ipľa máme zaplavené ešte aj dnes, niektoré dokonca už od vlaňajšieho februára. Z týchto lúk sme vlani nezobrali ani steblo sena, a úrody sa nedočkáme asi ani v tomto roku. Ak aj voda ustúpi, lúky budeme musieť v prvom rade očistiť od nánosov a zrekultivovať. Celkovo sme pritom mali zaplavených asi 1200 hektárov ornej pôdy a 800 hektárov lúk, no odškodnenia sme sa nedočkali.“
Imrich PÉTERY, predseda, Poľnohospodárske družstvo Dolný Ohaj (okres Nové Zámky):
„Keďže oziminy sme zasiali na pozemky, kde nehrozia záplavy či podmáčanie, tak pšenica i repka prezimovali dobre. Múdrejší však budeme až neskôr, keď sa otvorí jar a rastliny sa prebudia k životu. Pšenicu máme na 350 hektároch a repku na 180 hektároch, pričom obe plodiny sme už stihli prihnojiť. Hnojivá sme kupovali v januári, pričom sme za ne zaplatili asi o tretinu viac ako pred rokom. S väčšími výdavkami musíme počítať aj v dôsledku zrušenia červenej nafty, čo nás vyjde asi na 15-tisíc eur ročne. Koncom minulého týždňa sme začali už aj siať – na 80 hektároch sme zasiali mak. Pokiaľ ide o sejbu ostatných jarín, v tomto smere sme závislí od vývoja počasia, pretože mnohé plochy sú od vlaňajších záplav stále mokré. Nám by teda vyhovovalo, keby zrážok bolo menej. Celkovo sme mali vlani zaplavených či podmáčaných asi 250 hektárov, teda zhruba štvrtinu z celkovej výmery. Asi 50 hektárov je pod vodou ešte aj teraz a na tejto ploche nebudeme môcť vôbec nič zasiať. A aj tam, kde sa siať bude dať, tak do úvahy pripadá už len kukurica. A tak sa, žiaľ, nevyhneme ani tomu, že budeme siať kukuricu po kukurici.“
