Bezpečnosť má veľa podôb; môže byť verejná, medzinárodná, zdravotná, pracovná, dopravná, požiarna, povodňová, environmentálna, potravinová. Opakom bezpečnosti je riziko. To môže byť únosné, prijateľné, ale nemusí sa oplatiť.
(môj názor)
Sú také bezpečnosti, za ktoré - ak ich ľudstvo zanedbá alebo podcení - môže draho zaplatiť. Ľudia radi šetria na bezpečnosti v nádeji, že toto sa práve im nemusí stať, toto ich obíde, a pritom pri zanedbaní bezpečnosti väčšinou ide o život - a to by malo určovať cenu aj význam ochrany toho ktorého typu bezpečnosti. Samozrejme, nie som reklamný agent poisťovní, len chcem upozorniť na také riskovanie, ktoré sa môže dotknúť celej generácie - a aj budúcich generácií.
Potravinová bezpečnosť štátu umožňuje každému občanovi v ľubovoľnom čase fyzický a ekonomický prístup k zdravotne neškodným potravinám, ktoré vyhovujú jeho dietetickým potrebám, chuti, tradícii a výberu tak, aby človek mohol dosiahnuť aktívny a plnohodnotný zdravý život.
Niektorí aktivisti zaraďujú potravinovú bezpečnosť k základným ľudským právam. Z toho sa dá odvodiť, že potraviny majú byť dostupné, čo je otázka domácich zdrojov a stability produkcie, majú byť aj prístupné, čo je otázka ceny, príjmov a podielu potravín v spotrebnom koši, a ďalej je to otázka využitia potravín, inými slovami - kvalita potravín.
Za tieto tri piliere musí zodpovedať vláda. Lenže tu nestačí napísať heslo:"Kupujte domáce potraviny, sú zdravé!“ Môžu byť zdravé, ale keď ich je na trhu len tretina, tak ako môžu ovplyvniť život a zdravie populácie?
Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory koncom minulého roku bolo zastúpenie agropotravinárskych výrobkov, vyrobených na Slovensku, na úrovni 39,91 percenta, pričom najväčšie zastúpenie v obchodoch mali vajcia, pochádzajúce z domácich chovov, a to 72 percent.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
