Výskumníci z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a z Technickej univerzity vo Zvolene začali v roku 2015 výskum, zameraný na pochopenie vzťahu medzi spôsobom využívania pôdy a pôdnym organickým uhlíkom. Kladú si otázku, ako súčasné hospodárenie na poľnohospodárskej pôde v rámci Slovenska vplýva na zásoby uhlíka v pôde, a ako prispieva k celosvetovým zmenám klímy. Čo môže poľnohospodár u nás doma, ale aj vo svete, urobiť pre zdravie našich pôd a pre zlepšenie životného prostredia?
Prostredníctvom koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére uhlík významne vplýva na vývoj a na priebeh celosvetových zmien klímy. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva pôdny organický uhlík. Je to uhlík, ktorý po odumretí živých organizmov zostáva v pôde. Časť z tohto organického uhlíka sa v pôde vplyvom mikrobiálnych procesov pomerne rýchlo rozloží až na konečný produkt CO2 a dostane sa naspäť do atmosféry.
Zároveň sa pritom uvoľnia dôležité živiny, potrebné na rast rastlín. Druhá časť uhlíka z odumretej biomasy prechádza zložitými procesmi humifikácie, a v podobe humusu zostáva v pôde.
Odhadovaná celosvetová zásoba organického uhlíka pôde je 1500 – 2000 miliárd ton. Ročná celosvetová respirácia uhlíka vplyvom pôdnych mikroorganizmov je odhadovaná na 80 miliárd ton, čo predstavuje zhruba desaťnásobok celkového ročného toku uhlíka zo spaľovania fosílnych palív. Pôdny humusu je zdrojom pomaly uvoľňovaných živín, zohráva hlavnú úlohu v regulácií procesov výživy rastlín, mobility toxických iónov ako aj pri tvorbe pôdnej štruktúry a vodnej kapacity pôdy.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
