Klesajúce ceny mlieka už po niekoľko mesiacov znervózňujú prvovýrobcov mlieka. V rozhovore s podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslavom Štefčekom a zároveň predsedom PD Ludrová, okres Ružomberok, sme diskutovali o konkrétnych dopadoch na chovateľov a o ich očakávaniach, ako s touto situáciou pohnúť.
Odbytové ceny mlieka klesajú od novembra 2025 každý mesiac o asi 2 centy za kilogram mlieka. Čo je hlavnou príčinou tohto poklesu, a aká je pre PD Ludrová aktuálna odbytová cena mlieka?
„Hlavnou príčinou poklesu odbytových cien mlieka je jeho prebytok v celej Európe. Ale tu musím jedným dychom povedať, že na Slovensku bola len minimálna nadprodukcia mlieka. Čiže vlastne my sa stretávame so sanovaním problému európskych krajín, ktoré vyrábajú podstatne viac mlieka a majú vysokú nadprodukciu. A preto je dovoz na Slovensko podstatne vyšší a krajiny sa snažia umiestniť prebytky svojho mlieka na slovenskom trhu. Naša aktuálna odbytová cena mlieka sa odvíja aj od podielu bielkovín a tuku, a momentálne (údaj k 9. marcu) je na úrovni 41 centov.“
Ako veľmi tento pokles cien zasahuje ekonomiku fariem, konkrétne PD Ludrová?
„Každého výrobcu mlieka tento pokles zasahuje - či hovoríme o Liptove, južnom Slovensku alebo o iných lokalitách. Je to výrazný výpadok tržieb. My vlastne už v súčasnej dobe predávame mlieko minimálne o 9 centov lacnejšie ako bol priemer minulého roka. Pre nás tento výpadok tvorí stratu na úrovni cca 35-tisíc euro pri predaji takmer 13-tisíc litrov mlieka za deň. Mlieko sa pritom snažíme predávať v čo najvyššej kvalite. Vzhľadom na to, že sme v našom podniku vybudovali robotickú dojáreň, tak sa o 400 dojníc a o 350 jedincov mladého hovädzieho dobytka stará 10 - 11 zamestnancov.“
Čo to znamená v praxi pre družstvá a farmy v Liptove či v horských regiónoch? Hrozí, že niektorí chovatelia budú musieť znižovať stavy kráv alebo výrobu úplne ukončiť?
„Je to obrovský problém pre všetkých chovateľov kráv. Tie podniky, ktoré si nevytvorili dostatočné voľné zdroje, nepripravili sa na ťažšie ekonomické chvíle a robia ešte v zastaraných priestoroch, budú podľa mňa veľmi citlivo zvažovať, či majú pokračovať vo výrobe surového kravského mlieka, či chovať kravy, a či neprejsť na stabilnejší spôsob hospodárenia. Neustále hovoríme o podpore a o zachovaní živočíšnej výroby. No mám obavy, že stavy kráv nám z tých približne 100 tisíc jedincov budú klesať.“
Chov dojníc – to nie je len výroba mlieka, ale aj pracovné miesta a starostlivosť o krajinu. Ak by farmy zanikali, čo by to znamenalo pre vidiek a pre regióny?
„Určite by to bol pokles pracovných miest a pracovníkov v sektore živočíšnej výroby. Podľa môjho názoru znovu by došlo k zmene výrobných programov poľnohospodárskych družstiev, pretože ak potrebujeme vyrábať pre naše kravy siláž a krmoviny, tak by sme museli hľadať niečo iné, nejaký iný náhradný program výroby; jednoduchší, ktorý by nášmu podniku prinášal ekonomiku. A nepriaznivý vplyv by to malo aj na krajinotvorbu, keďže hlavne v horských a v podhorských oblastiach vidíme ešte na mnohých pasienkoch dojnice, ktoré v chotároch spásajú aj neprístupné miesta.“
Spotrebitelia často nechápu, prečo je cena mlieka v obchode relatívne stabilná alebo dokonca vyššia, keď farmári hovoria o nízkych odbytových cenách mlieka. Kde sa teda stráca - a či pribúda - cena na ceste medzi farmou a obchodom?
„Priznám sa, že tejto cenovej politike nerozumiem ani ja, pretože keď vidím reklamy, že liter plnotučného trvalého mlieka stojí v obchode 49 centov, tak sa pýtam, ako dokáže niekto vôbec vyrobiť a predať upravené mlieko za túto cenu? Veď len obal stojí 14 centov. Na druhej strane sme veľmi závislí od dovozov, a na trhu sa objavujú rôzne lacné maslá, iné lacné výrobky, a ja sa pýtam, ako je to s ich kvalitou či s čerstvosťou? Možno ide o staré zahraničné zásoby. Všetci veľkí európski spracovatelia, ktorí majú obrovské prebytky mlieka, sa budú snažiť mlieko spracovať a dostať ho na trh. Stále preto hovoríme a hrdíme sa tým, že slovenské potraviny sú jedny z najkvalitnejších európskych výrobkov. A to isté platí aj o mliečnych výrobkoch, a na to by mal spotrebiteľ pri ich kúpe myslieť.“
Takže čo by z pohľadu vás ako producenta slovenského mlieka mala urobiť Európska komisia v tejto situácii, keďže prebytky mlieka a tlak na jeho ceny sa netýkajú len Slovenska?
„V prvom rade každá krajina - ak vyrába nadprodukciu mlieka - by sa mala s touto situáciou vysporiadať sama. Ale Slovensko sa niekomu javí ako najjednoduchší obchodný partner. Keď sa pozrieme na zloženie dovážaných potravín alebo aj priamo mliečnych výrobkov na pultoch jednotlivých obchodných reťazcov, a keď sa pozrieme na to, koľko je priamo slovenských, koľko je zahraničných, tak určite tie zahraničné, tak ako vo všetkých segmentoch, sú vo veľkej prevahe.“
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
