Administratívna náročnosť sa v EÚ stala jedným z hlavných problémov, ktoré obmedzujú konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. Poľnohospodári dnes venujú významnú časť roka povinnostiam spojeným so žiadosťami o podpory, s evidenciami, s podmienkami SPP EÚ a s kontrolami. Štúdia EU CAP Network (2025) kvantifikovala čas strávený administratívou a umožnila porovnanie v členských štátoch. Ako v tomto porovnaní vychádza Slovensko voči Česku, Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a Rakúsku?
Podmienkou čerpania priamych platieb a viacerých intervencií Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ je rozsiahla administratíva: žiadosti, evidencie, podklady pre plnenie všetkých podmienok pre poskytnutie podpory (obhospodarovanie pôdy, starostlivosť o zvieratá, ochrana mokradí a rašelinísk, zákaz vypaľovať strniská, riadenie hospodárenie na ohrozenej pôde, pokryv pôdy v citlivých obdobiach, povinnosť striedania plodín, ochrana vôd a voľne žijúcich rastlín a živočíchov, bezpečnosť potravín a krmív, podmienky používania hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, minimálne normy na ochranu hospodárskych zvierat a mnohé iné nadstavbové požiadavky kladené na poľnohospodára), dopĺňanie údajov, komunikácia so systémami a sprievod kontrol.
V praxi to často znamená duplicitu v údajoch, veľkú dokumentačnú povinnosť a stres z možných a mnohokrát zbytočných sankcií pri formálnych chybách. Kým politické deklarácie často hovoria o zjednodušení, reálne zjednodušenie musí byť merateľné – najmä v tom, koľko pracovných dní za rok farmár strávi administratívou a koľko času zoberú kontroly.
Sme na čele regiónu
EU CAP Network analyzoval odpovede farmárov na otázku, koľko času (farmár + rodina + zamestnanci) ročne venujú administratívnym úlohám spojeným so žiadosťami SPP EÚ a s dokumentmi pre poskytnutie podpory. Z dôvodu objektivity štúdia pracuje s citlivostnou analýzou, a v porovnávacom scenári vylučuje extrémy (napr. 30 – 50 pracovných dní a viac) a nevyčísliteľné odpovede.
Slovensko v porovnaní s uvedenými krajinami dosahuje najvyššiu časovú administratívnu záťaž pre poľnohospodára. Rozdiel oproti Rakúsku je takmer dvojnásobný (9,7 vs 4,9 pracovného dňa). Z pohľadu poľnohospodára nejde iba o „papierovanie“, ale o stratu času v období sezónnych prác a pri riadení podniku.
Najväčšia bolesť
Štúdia osobitne vyhodnocuje čas strávený jednou osobnou kontrolou (vrátane prípravy a následného dopĺňania). Práve kontrolná prax je pre farmárov často rozhodujúcim faktorom – zvyšuje stres, vyžaduje si archiváciu dôkazov a vytvára riziko sankcií.
Slovensko a Rumunsko sa nachádzajú na vrchole porovnania. Aj rozdiel 0,2 – 0,3 dňa na jednu kontrolu je v realite významný, pretože znamená viac príprav, viac sprievodu a viac následných doplnení. Kontroly sú legitímnym nástrojom ochrany verejných zdrojov, no ak sa kontrolno-sankčný režim stane dominantnou črtou systému, farmár sa sústreďuje na minimalizáciu rizika sankcie namiesto rozvoja výroby.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
