Základnou funkciou štátu je zachovanie územnej celistvosti (ochrana hraníc), ochrana prírodných zdrojov (pôda, voda, nerasty) a ochrana i bezpečnosť obyvateľov, vrátane potravinovej bezpečnosti! Prikazujú to prvé články Ústavy SR ( čl.2a 4). Preto je prekvapujúce, že do týchto ústavných kompetencií sa pokúša zasahovať byrokracia Európskej únie. Ide predsa o prírodné zdroje.
Počas mojich študentských rokov (v polovici 20. storočia) nás niektorí osvietení pedagógovia a vedeckí pracovníci upozorňovali na zmenu hierarchie hodnôt. Aj na to, že namiesto zlata, uránu a ocele, vyrobených na hlavu obyvateľa, teraz nastupujú hodnoty ako zelený strom, čerstvý vzduch a čistá voda. A aj v našej Ústave je ochrana týchto hodnôt zakotvená od roku 1992!
Pri doteraz medializovanej argumentácii proti obžalobe vo veci zákazu vývozu pitnej vody mi chýba jeden základný argument - povinnosť štátu chrániť zdravie obyvateľstva!
Veď jeho realizácia nie je možná bez dostatku potravín; a na ich výrobu je potrebný dostatok vody. A to už nehovorím o tom, že neobmedzený prístup k zdravej pitnej vode je jedna z mála výhod, ktorými disponuje náš občan. V tom sme pred celým svetom - a vari preto to treba rýchlo zmeniť?
A čo už povedať na argument, že ak Slovensko nedovolí natiahnuť potrubie s prívodom minerálnej vody do susednej krajiny, potom je to prekážka voľného pohybu tovaru!?
Nuž, nie je tovar ako tovar, veď ani Turecko nežiada potrubie na prívod nafty z Iránu. A cena pitnej vody už miestami prevyšuje aj cenu ropy. V každom prípade je voda rovnako strategická surovina ako ropa a plyn, a stáva sa limitujúcim faktorom pre ľudskú existenciu. Jej deficit bude dôvodom na ďalšie masívne presuny obyvateľov planéty.
Tam, kde voda chýba, tam sa teší mimoriadnej pozornosti. Napríklad v Izraeli neexistuje taká farma - kibuc, v ktorom by nerecyklovali použitú vodu, i tú splaškovú a močovkovú. A pritom nejde o žiadne plošné zavlažovanie, ale o prísun kvapiek vody priamo ku koreňom smädných rastlín.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
