Súkromne hospodáriaci roľník Milan Vojna zo Zalužíc v okrese Michalovce nezačal podnikať na pôde ako klasický roľník. Po privatizácii firmy, kde pacoval pred rokom 1989, sa dal na podnikanie. Náhradnými dielmi a súčiastkami zásoboval roľníkov a poľnohospodárske družstvá. Medzitým však prišli na slovenský trh nové zahraničné stroje s kompletným servisom a zmenili sa aj priority Milana Vojnu.
„Mal som po rodičoch pôdu, kúpil som si traktor, kombajn, náradia. Pochádzam z roľníckej rodiny a práca na pôde mi bola blízka. Postupne som si prenajal ďalšiu pôdu a začal ju obrábať. Mal som výhodu, že pre staršiu techniku, ktorú mám, si robím servis sám. Vyžaduje si to síce veľa práce, ale so svojim opravárom ju zatiaľ vieme udržať v prevádzkyschopnom stave,“ hovorí Milan Vojna.
Žatva na južných brehoch Zemplínskej šíravy sa práve rozbieha. Repka olejná prišla na rad ako prvá. Postupne sa kombajny „zahrýzajú“ aj do ostatných plodín. Tento každoročne sa opakujúci rituál čaká i Milana Vojnu.
„Spolu s kolegom opravárom sme vykonali posledné funkčné kontroly kombajnu. Premazali sme všetky potrebné body, preverili stav agregátu, vymenili klinové remene. Čo sa týka samotného stavu plodín, som v úzkom kontakte s odbornými pracovníkmi regionálneho pracoviska ÚKSUP-u v Michalovciach, ale aj s pracovníkmi školského majetku poľnohospodárskej školy. Sú ochotní mi poradiť s takými problémami, ktoré sa počas roka vyskytnú. Práve pred pár dňami som podľa ich rady vykonal kontrolu vlhkosti porastu repky olejnej. Vlhkosť na úrovni 10 – 11 percent je pre mňa vysoká. Predpokladám, že po niekoľkých slnečných dňoch klesne a budem ju môcť zberať. Repky mám len necelé štyri hektáre, ale je to vhodná príležitosť na odskúšanie techniky,“ hovorí zalužický roľník.
Porasty pšenice a jačmeňa mu čiastočne vymokli. Prejavilo sa to na ich kondícii. Sú nízke a zrná menšie. Slnečnicu nestihol zasiať vôbec. Tieto skutočnosti neberie tragicky, ale ako súčasť života roľníka.
„Pred žatvou mám veľký rešpekt a úctu. V minulosti sa mi stalo, že keď som začať zberať obilie bolo krásne počasie, ale po dvoch dňoch mi krupobitie zničilo viac ako polovicu úrody. Živel sa prihnal nečakane a bolo po úrode. Preto o úrode rozprávam až vtedy, keď je pod strechou,“ konštatuje Milan Vojna.
Je pozoruhodné, že pri rozhovore s Milanom Vojnom o žatve a úrode len málokedy padne slovo cena obilia. Tá akoby bola v úzadí. Ako prvé spomína to, že obilie treba zobrať bez strát a bez ohľadu to, či sa úroda vydarila alebo nie.
„Nerád sa bavím o cene obilia, aj keď je pre roľníka rozhodujúca. Považujem však za veľké zlo, že o cene ťažko dopestovanej úrody rozhodujú obchodníci a nie tí, ktorí na ňu celý rok dreli. Je to nespravodlivé a hlavný dôvod, prečo stále viac ľudí odchádza z poľnohospodárstva,“ dodáva Milan Vojna.
ŠTEFAN VARŠANÍK
