Katastrofa, ktorá postihla v uplynulých dňoch Japonsko, nás opäť upozornila, aká silná, ničivá a krutá vie byť príroda.
Naša istota o dokonalej bezpečnosti jadrových elektrární sa zosypala ako domček z karát a opätovne nás prinútila zamyslieť sa nad energetickou koncepciou európskych krajín.
Zdroje fosílnych palív sú obmedzené a nadšenie pre budovanie atómových elektrární rozhodne na dlhší čas opadne. Preto bude nevyhnutné dôkladne prehodnotiť prístup k obnoviteľným zdrojom energie. Najmä bioplynové stanice, umožňujúce energeticky zhodnocovať nielen biomasu, ale aj biologické odpady, môžu byť cenným doplnkom energetického mixu.
Potenciál Slovenska sa odhaduje na niekoľko stoviek bioplynových staníc, pričom v prevádzke, alebo pred dokončením, je podľa dostupných informácií iba okolo dvadsať. Veľa poľnohospodárskych podnikov má pritom predpoklady na budovanie takýchto zariadení, ich prevádzku a zabezpečenie dostatku vstupných surovín z vlastných zdrojov.
Takúto šancu na ekonomickú stabilizáciu v podmienkach rozkolísaných trhov by bolo škoda prepásť.
OTO HABÁN
