Od skončenia jeho štúdia na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v študijnom programe Krajinná architektúra ubehli vyše dve dekády. Dnes vedie Odbor životného prostredia na Mestskom úrade v Nitre, a zároveň je uznávaným krajinným architektom - venuje sa projekcii krajinných úprav. A je aj úspešným absolventom univerzity – Štefan Lančarič.
Čo rozhodlo o vašom výbere štúdia krajinnej architektúry na SPU?
„Vždy som sa zaujímal o to, ako vyzerá vonkajšie prostredie, takže rozhodnutie prišlo prirodzene. Ako gymnazista som netušil, že takýto odbor možno študovať. Zistil som to až vtedy, keď som sa rozhodoval o budúcom vysokoškolskom štúdiu. Benefitom môjho rozhodnutia bola ekonomická stránka. Keďže pochádzam z Nitry, z dvojičiek, to, že som zostal študovať doma, bolo pre rodičov úspornejšie.“
Pripravilo vás štúdium pre prax?
„Určite áno, čerpám poznatky zo štúdia, z portfólia spolužiakov, a napríklad aj cez Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu. Slovenskú poľnohospodársku univerzitu môžem iba odporúčať.“
Vediete odbor životného prostredia, ktorý pokrýva komplexné činnosti súvisiace s tvorbou a s ochranou životného prostredia na území mesta Nitra. Ako pristupujete k výsadbe zelene?
„Environmentálne a pragmaticky. To znamená, že hospodárime s prostriedkami, ktoré máme v rozpočte, a množstvo výsadieb, ich druhové zloženie, lokality a biotechniku výsadieb podmieňujeme ich udržateľnosťou na stanovišti. Dreviny sa snažíme umiestňovať tak, aby boli ekologicky účinné. V rámci náhradných výsadieb v meste ročne vysádzame do 200 drevín, a desiatky drevín pribúdajú v rámci rôznych investičných akcií.“
Kapitola sama o sebe je starostlivosť o verejnú zeleň. Aký je váš koncept?
„V rámci údržby zelene je najdôležitejšie zalievanie. Kapacitne stačíme výsadby drevín zalievať asi päť rokov. Nové výsadby sú zaradené do pravidelnej cyklickej zálievky, výsadby nad päť rokov z nej vyraďujeme. V rámci portfólia nášho vozového parku spravujeme približne rovnaký počet stromov, ktoré dokážeme zaliať aj počas letného sucha. Pokiaľ ide o koncept, primárnym cieľom je udržať v meste kvalitu výsadieb a s rozvahou ju generačne obmieňať. Našou snahou je to, aby bola Nitra vždy pohltená zeleňou. A tak ako doteraz, aby pri pohľade zo siedmich pahorkov vystupovali z korún stromov všetky dominanty mesta.“
Spektrum druhov, ktoré sú odolné v mestskom prostredí, sa v dôsledku klimatickej zmeny zužuje. Aké druhy stromov spravidla volíte na výsadbu?
„Z bohatého sortimentu javorov a líp je to už len jeden či dva druhy; letným suchom veľmi trpia aj borovice čierne a brezy. Najodolnejšou drevinou je brestovec západný; kvôli biodiverzite však nemôžeme robiť v meste všetky výsadby z tohto druhu. Takže skúšame, kombinujeme a dôkladne vyberáme druhy na výsadbu do jednotlivých lokalít tak, aby boli druhy pestré a sortiment aby bol bezpečný.“
(V Roľníckych novinách sa dočítate vždy viac.)
