04.02.2011 | 03:02
Autor:
Kategorie:
Štítky:

V. Kočárik: Dvaja vždy zmôžu viac ako jeden

Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) v tomto týždni oslávi 20 rokov existencie. Pri tejto príležitosti sme o rozhovor požiadali Ing. Vladimíra KOČÁRIKA, predsedu ZVPAS.

Čomu ste sa venovali v období, keď toto združenie vznikalo, teda pred 20 rokmi?

„V čase vzniku združenia som študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre.“

Kus záslužnej práce v združení vykonal pán Pavol Bottka, čo našlo vyjadrenie aj v tom, že dodnes je čestným prezidentom združenia. Bolo ťažké prevziať po ňom predsednícku stoličku?

„Samozrejme, prebrať funkciu po takom zdatnom a fundovanom predsedovi, akým bol Pavol Bottka, pre mňa vôbec nebolo jednoduché. Pán P. Bottka ako zakladajúci člen združenia a dlhoročný pracovník v poľnohospodárstve dôkladne poznal genézu vývoja združenia i poľnohospodárstva na Slovensku, a veľmi aktívne sa podieľal na etablovaní sa samostatne hospodáriacich roľníkov v systéme samosprávy i v systéme slovenského poľnohospodárstva. Musím mu znovu vyjadriť svoju veľkú vďaku, za to, že mi po dva roky veľmi nezištne odovzdával poznatky, skúsenosti a rady ako podpredsedovi združenia a potom aj ako predsedovi. A neúnavne to robí vlastne až doteraz. A poďakovať musím aj všetkým aktívnym členom združenia, ktorí sa počas dvoch desaťročí akýmkoľvek spôsobom podieľali či ešte stále sa podieľajú na jeho činnosti.“

V čom ste na svojho predchodcu nadviazali bez akýchkoľvek zmien a dodatkov, aby ste tak zachovali kontinuitu, a v čom bolo treba takpovediac preťať tradíciu a začať postupovať úplne inak, nanovo?

„Nevnímam žiadny zásadný problém, ktorý by bolo treba riešiť - ako vy hovoríte - „inak“. Všetky problémy v našom združení sme vždy riešili diskusiou a konzultáciami s členmi predstavenstva ako aj s ostatnými členmi združenia.“

Čo považujete za najväčší úspech v pôsobení združenia za 20 rokov jeho jestvovania?

„Veľkým úspechom je už samotná existencia a doterajšie pôsobenie združenia, ktoré dokázalo prežiť všetky turbulentné obdobia neľahkého postsocialistického vývoja slovenského poľnohospodárstva, a ktoré je v súčasnosti akceptované ako jedna zo samosprávnych organizácií, zastupujúca nemalú časť slovenských roľníkov.“

Čo pokladáte za najmenej vydarenú stránku jeho relatívne nedlhej histórie?

„Najväčšou slabinou celej samosprávy je podľa môjho názoru to, že nedokáže presvedčiť širokú poľnohospodársku verejnosť o potrebe úzkej spolupráce, ako aj to, že presadzovaním záujmov jednotlivca alebo úzkej skupiny ľudí nikdy nevytvoríme silný agrárny sektor.“

Ste spokojný s tým, akú pozíciu má združenie v systéme agrárnej samosprávy na Slovensku?

„Ako predseda združenia nikdy nebudem môcť byť úplne spokojný s pozíciou združenia, veď vždy je čo zlepšovať. Na druhej strane, pozícia združenia v systéme agrárnej samosprávy je odrazom ochoty samostatne hospodáriacich roľníkov podieľať sa na riešení problémov v poľnohospodárstve.“

S ktorým ministrom, respektíve predsedom komory, sa združeniu spolupracovalo najlepšie?

„To neviem zhodnotiť celkom jednoznačne, nakoľko za moje štvorročné pôsobenie vo funkcii predsedu sa vystriedali piati ministri, a s každým sme počas relatívne krátkeho obdobia riešili iné problémy. Doteraz najdlhšie som komunikoval s pánom Zsoltom Simonom, a na riešení viacerých problémov sme sa zhodli. V iných otázkach sme mali možno aj odlišné názory, ale vždy spolu dokážeme komunikovať. Takisto sme na určitej úrovni vždy dokázali komunikovať aj s predsedami komory.“

Ktorý problém dlhodobo omína samostatne hospodáriacich roľníkov na Slovensku, a ako by ste si predstavovali jeho riešenie?

„Dlhodobo je to otázka vydávania pôdy. Nuž a jej riešením sú dôsledné a rýchle pozemkové úpravy a kvalitná legislatíva. Trápi nás aj nízka vymožiteľnosť práva či dlhodobá podkapitalizovanosť poľnohospodárstva. V týchto prípadoch však zrejme rýchle riešenie neexistuje; sú to „detské“ choroby nových demokracií. Boľačkou sú aj časté a pomerne radikálne zmeny v poľnohospodárskej politike. V tomto prípade by riešením mohla byť dlhodobá koncepcia, ktorá by bola akceptovaná všetkými relevantnými politickými silami, čo je však v slovenských pomeroch asi len utópia.“

Ako bude podľa vášho názoru vyzerať slovenské poľnohospodárstvo, a najmä sektor samostatne hospodáriacich roľníkov, v roku 2020?

„Len ťažko môžem odhadnúť vývoj, nakoľko na poľnohospodárstvo vplýva veľa rôznych faktorov, ktoré sa vopred nedajú jednoznačne predvídať. Verím však v životaschopnosť sektoru samostatne hospodáriacich roľníkov a verím aj v zdravý sedliacky rozum. Aj v budúcnosti budú profitovať tie hospodárstva, ktoré dokážu udržať správny pomer investícií k svojej výkonnosti. A prím budú hrať moderné technológie, znižujúce náklady a zvyšujúce produktivitu práce.“

Čo by ste zaželali vášmu združeniu do ďalších dvadsiatich rokov?

„Ako jeho súčasný predseda prajem združeniu vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska predovšetkým veľa aktívnych členov, ktorí pochopia jednoduchú matematiku: Dvaja vždy zmôžu viac ako jeden“.

Pripravil: BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č. 5/2011

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down