V historickom kaštieli v Oponiciach sa vo februári 2023 po troch rokoch z takmer celého Slovenska opäť stretli pestovatelia viniča hroznorodého.
„Voľný vápnik (Ca2+) je pre vinič rovnako dôležitý ako pre konvenčné plodiny ako sú obilniny a kukurica. Slúži k udržiavaniu optimálnej pôdnej štruktúry a zamedzeniu stvrdnutia vrchnej vrstvy pôdy. Na rozdiel od horčíka má rovnakú stabilitu a to bez ohľadu na podmienky - či je pôdne prostredie suché alebo vlhké,“ povedal v úvode P. Ciklaminy, zároveň poukázal na dôležitosť štruktúry pôdy pre vsakovanie a zadržiavanie zrážok v pôde v kontexte s obsahom vápnika v pôde: „Ako náhle klesá nasýtenie vápnikom na úkor horčíka alebo draslíka, zhoršuje sa pôdna štruktúra.“
S dôrazom na štruktúru pôdy
Konkrétne, zásadité pôdy mávajú zvyčajne dostatočný obsah uhličitanu vápenatého. Samotné uvoľňovanie vápnika si však vyžaduje prítomnosť pôdnych kyselín (H+), ktorých je v prípade zásaditých pôd nedostatok, čo sa prejavuje nedostatočným nasýtením pôdy voľným vápnikom (Ca2+). Vo vinohradoch, ktoré sa nachádzajú na pôdach s nedostatočným nasýtením voľným vápnikom, je vápnenie realizované s cieľom zlepšiť vzdušný režim v pôde a zabrániť tak tvorbe prísuškov. Pôdne prísušky spôsobujú kumuláciu CO2, ktorý reaguje s vodou a železom. „Železo následne uviazne v zlúčenine uhličitanu železnatého (FeCO3), z ktorej je už ako živina pre vinič nedostupné a dochádza tak k vzniku chlorózy,“ dodal P. Ciklaminy.
V prípade kyslých pôd je cieľom vápnenia zabezpečiť dostatok voľného vápnika na neutralizáciu pôdnych kyselín (H+). Pravidelným udržiavacím vápnením sa tak zlepšuje čerpanie živín z pôdy, zlepšuje sa štruktúra pôdy a hospodárenie s vodou (väzba vlahy). „Typickým znakom pôdy, kde pH < 6,5; je nízka hladina voľného vápnika, keďže sa vo vysokej miere spotrebúva pri neutralizácii pôdnych kyselín. Tie vznikajú hlavne zo zrážok (pH dažďa je 4,7 – 4,9), dýchaním mikroorganizmov v pôde (vylučujú CO2), či používaním priemyselných hnojív, hlavne dusíkatých. V dôsledku silnej spotreby vápnika vzniká jeho nedostatok, čo sa prejavuje zhoršenou väzbou ílovitých častíc a následnou zhoršenou štruktúrou pôdy,“ upozornil na súvislosti P. Ciklaminy.
Vápnenie, pórovitosť pôdy a zadržiavanie vody
„V poľnej výrobe sledujeme stav, aby sme prostredníctvom vápnenia vytvorili vyššiu pórovitosť v pôde s cieľom zachytiť jesenné a zimné zrážky a využiť ich pre pestované plodiny,“ uviedol ďalej zástupca spoločnosti, pričom poukázal na nepriaznivý vývoj v zrážkových úhrnoch od roku 2017 až po súčasnosť, čo sa nepriaznivo prejavuje na vegetácii.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
