Včelárstvo v 21. storočí – ohrozenia, výzvy a riešenia

Slovenský zväz včelárov v spolupráci so Zdužením agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou usporiadali dňa 10. júna 2017 v priestoroch Gazdovského dvora v Branove pod záštitou ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej v poradí 3. ročník odbornej konferencie venovanej problematike včelárstva na Slovensku.

Čestnými hosťami konferencie boli Ing. Štefan Ryba, PhD., generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR, Ing. Peter Juhász, riaditeľ odboru živočíšnej výroby MPRV SR, Ing. Bronislava Škarbová, PhD., odbor rastlinnej výroby MPRV SR, Dr.h.c. prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., čestný predseda Slovenského zväzu záhradkárov a Ing. Ľudovít Gál, predseda Slovenského zväzu včelárov.

Záujem o témy konferencie prejavilo až 343 včelárov z celého Slovenska.

Prinavrátiť hodnoty krajine

V úlohe hostiteľa odbornej konferencie vystúpil Ing. Stanislav Becík, PhD., predseda Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou, ktorý v úvode svojho vstupu zdôraznil mimoriadny spoločenský význam podujatia: „Za podstatné považujem to, aby sa pôdohospodárstvo rozvíjalo v intenciách potrieb Slovenska, pretože súčasný stav je neudržateľný. Sila krajiny a rovnako aj národa tkvie v celkovej potravinovej bezpečnosti a tam nezastupiteľne patrí aj taká komodita ako je med.“

Účastníkov podujatia vyzval k väčšej zaangažovanosti s cieľom prinavrátiť hodnoty krajine ako celku. „Na jednej strane sa boríme s nedostatkom slovenských domácich potravín, ktorých podiel na pultoch našich obchodov neustále klesá. Ale čo včelstvá, ktoré sú dve tretiny roka vystavené hladovým periódam? Odkázané sú na lány repky, alebo slnečnice, keďže viacročné krmoviny takmer vypadli, facéliu pestujú len nadšenci, ktorí si uvedomili, že pôda potrebuje aj humus. Preto aj včelárstvo so svojimi nezameniteľnými úlohami vyžaduje dnes viac našu pozornosť, ako kedykoľvek predtým.“

Pokročiť v ochrane krajiny

Pôdohospodárstvo je odvetvie, ktoré má dve rovnocenné poslania. Jedným je dorábanie poľnohospodárskych produktov rastlinnej a živočíšnej výroby a druhým – rovnako dôležitým poslaním, sú mimoprodukčné činnosti ako je udržanie rozvoja a osídlenie vidieka, ochrana biotopov, boj proti globálnemu otepľovaniu a mimoriadne významné z hľadiska krajinotvorby sú proti erózne opatrenia.

Výsledkom prehnanej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby bolo a žiaľ stále je zaberanie posledných zvyškov lesíkov, remíz, trvalých trávnych porastov a neobnovovanie poľných ciest so širokým spektrom rastlín a alejami stromov, ktoré sa stali obeťou sceľovania pôdy pri podpore socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Bez ohľadu na to, že tieto cesty s alejami sú zakreslené na mapách, o ich obnovenie sa nikto nepokúša, pretože veľkoplošné hospodárenie ešte nedocenilo ich potrebu. Stohektárové parcely by úplne inak dotvárali krajinu, keby boli poľnými cestami rozdelené na polovicu – prírode by sa tak prinavrátila rozmanitosť, ktorou disponovala. Pritom aj naďalej by sa na 50 hektárových parcelách uplatnili široko-záberové stroje, zmenil by sa kultúrny ráz krajiny a rovnako včely a ďalší užitočný hmyz by získali celoročnú pastvu v pestrom zložení porastov okolo poľných ciest.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *