V roku 2022 si pripomíname 100. výročie presídlenia Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej z Bratislavy do Modry, kde sídli dodnes. Stredná odborná škola vinársko-ovocinárska si pripomína toto výročie a prostredníctvom PhDr. Michala Duchoňa, PhD., porozpráva o okolnostiach, ktoré predchádzali vzniku školy a ako vyzerala výučba v jej prvorepublikových začiatkoch.
Historické súvislosti
Vznik špecializovaného vinárskeho školstva v našom regióne súvisel s jednou z najväčších katastrof vinohradníctva v druhej polovici 19. storočia. Zrýchlenie prepravy medzi Amerikou a Európou parníkmi po roku 1850 a využívanie železnice umožnilo nielen rýchly prenos tovarov, ale aj nepôvodných chorôb. Nechránené európske vinice sa stali obeťou chorôb, akou bola múčnatka (oidium) a predovšetkým fyloxéra. Tá začala svoje „skazonosné vinobranie“ v bohatých francúzskych viniciach v 60. rokoch 19. storočia. Na prelome 70. a 80. rokov 19. storočia sa objavila aj v Uhorsku.
Vinohradníci sa pustili do márneho boja. Spočiatku likvidovali len vyschnuté kríky, postupne bolo potrebné siahnuť po výdobytkoch vtedajšej vedy. Vinič sa vydymoval sírouhlíkom až ku koreňom rastliny. Bola to nebezpečná procedúra, vyšší objem chemikálie mohol poškodiť a zahubiť rastlinu, no spôsobiť aj problémy ľuďom, ktorí túto injektáž robili.
Omnoho účinnejšie sa zdalo byť štepenie európskych odrôd viniča na americký vinič odrody Riparia portalis, ktorý bol voči fyloxére odolný. Zachránili sa síce európske vinice, aj sa zvýšila úrodnosť, ale zároveň zrejme bola ovplyvnená chuť vína, ktorá sa stala ľahšou. To si všimli už súčasníci, aj preto sa tomuto postupu pestovatelia niektorých tradičných odrôd výrazne bránili. Dnes tak už, až na pár výnimiek, nepoznáme aká bola pôvodná chuť vín pred fyloxérovou katastrofou. Zvýšený dovoz amerických pníkov rozšíril po Európe ďalšiu chorobu viniča – peronospóru. Na ňu sa podarilo veľmi rýchlo nájsť odpoveď v používaní postreku síranom meďnatým, povestnej modrej skalice.
Od osvety k výchove odborníkov
Všetky tieto moderné metódy sa sledovali aj v Uhorsku, pretože od vinohradníckej produkcie ekonomicky záviselo veľké množstvo obyvateľstva vo viacerých regiónoch krajiny. V malokarpatskej oblasti začali v 70. rokoch 19. storočia vznikať vinohradnícke spolky, ktoré svojim členom zabezpečovali osvetu a sprostredkovali aj nákup amerických podpníkov. Veľmi rýchlo sa však prešlo od osvety priamo k výchove odborníkov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
