Extrémne sucho, výpadky krmív, rast nákladov a klesajúce odbytové ceny mlieka vytvárajú na slovenských chovateľov dojníc mimoriadny tlak. Sektor prvovýroby mlieka zároveň zápasí s dlhodobým investičným dlhom, s nedostatkom pracovnej sily a s neistotou spojenou s budúcou podobou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. O situácii a o možnostiach riešenia diskutovali zástupcovia prvovýrobcov, agrárneho rezortu, SPPK a partneri zo zahraničia počas Dňa prvovýrobcov mlieka vo Zvolene.
Klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia sa stávajú jednou z najväčších záťaží pre slovenské poľnohospodárstvo. V okrese Komárno bol za posledné štyri mesiace zaznamenaný zrážkový deficit až 220 milimetrov, pričom spadlo len 17 milimetrov zrážok. Podľa údajov SHMÚ extrémne sucho zasiahlo v druhej dekáde augusta 2026 takmer 90 percent územia Slovenska.
Sucho sa výrazne premietlo do krmovinovej základne. Chýba druhá a tretia kosba a klesli úrody lucerny a aj silážnej kukurice. Pri lucernovej senáži sa priemerná úroda znížila z 30 ton zelenej hmoty na 10,9 tony z hektára. Pri kukuričnej siláži klesla na približne 18 ton z hektára, pričom na najviac postihnutých plochách bola úroda len 10 až 14 ton z hektára.
Dôsledkom je výrazný nárast nákladov. Celkový dopad vyšších nákladov na krmivá predstavuje približne 600 eur na jednu dojnicu ročne, teda približne 7 centov na liter mlieka. Za celý sektor prvovýroby mlieka ide o približne 63,6 milióna eur. Ďalších približne 16 miliónov eur predstavuje nárast nákladov súvisiaci s rastom cien pohonných hmôt.
Vzrástla úžitkovosť
Prvovýroba mlieka sa v posledných dvoch desaťročiach výrazne zmenila. Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 klesol počet takýchto podnikov na 309. Počet dojníc sa znížil približne o polovicu, na 106 763 jedincov. Na druhej strane sa o 3 142 kilogramov na dojnicu a rok zvýšila úžitkovosť. V roku 2026 sa odhaduje celková dodávka mlieka do mliekarní na úrovni 863 miliónov litrov.
Ekonomika prvovýroby mlieka však zostáva pod výrazným tlakom. Odbytové ceny mlieka klesli o 20 percent, na približne 40 centov za liter. Odbytová cena litra mlieka na Slovensku pritom zaostáva za priemerom EÚ o 5,36 centu. Výrobné náklady sa na rok 2026 odhadujú na 57,7 centa za liter mlieka. Hospodársky výsledok sektora prvovýroby mlieka sa odhaduje na stratu na úrovni približne 95 miliónov eur.
Jednou z kľúčových priorít je zachovanie chovu dojníc a udržanie ich stavov nad hranicou 100-tisíc jedincov.
"Naším cieľom by určite malo byť udržať sebestačnosť na tej úrovni, akú máme dnes. Aby sme neboli odkázaní na dovoz mliečnej komodity tak, ako to vidíme napríklad pri bravčovom mäse. Čiže udržať stavy kráv nad úrovňou 100 000, zlepšiť podnikateľské prostredie, odstrániť investičný dlh a tým sa v konkurencieschopnosti vyrovnať ostatným krajinám, s ktorými sme na európskom trhu," uviedol vo svojom vystúpení Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Okrem týchto výziev sektor zároveň potrebuje riešiť nedostatok pracovnej sily a generačnú výmenu. Čoraz väčšia pozornosť sa preto venuje aj zamestnávaniu pracovníkov z tretích krajín.
Na rokovaní zaznela aj požiadavka na rýchlejšie riešenie situácie spojenej s nedostatkom dojičov a ošetrovateľov. Zástupca jedného z podnikov upozornil na to, že z približne 800 uchádzačov evidovaných na úradoch práce od Malaciek po Trebišov do práce nastúpilo len desať ľudí, a po mesiaci zostal v tomto zamestnaní jeden Slovák.
Podpora a investície
Štátny tajomník MP RV SR Vladimír Vnuk informoval o pripravovaných opatreniach na podporu poľnohospodárstva a živočíšnej výroby. Vláda SR schválila zachovanie schém štátnej pomoci a vyčlenila 100 miliónov eur na kompenzáciu škôd spôsobených suchom, s ktorými sa počíta v budúcoročnom štátnom rozpočte. O využití prostriedkov má rozhodovať nedávno zriadená Národná komisia pre sucho a vodu.
Vedenie agrárneho rezortu zároveň pripravuje investičné opatrenia zamerané na živočíšnu výrobu. Investičný plán počíta s piatimi oblasťami – s riešením investičného dlhu, s automatizáciou, s biosecurity, s klimatickou adaptáciou a s energetickou odolnosťou.
Viazaná podpora na trhovú produkciu mlieka bola navýšená na maximálnych 352 eur na dojnicu, čo predstavuje jednu z najvyšších sadzieb v EÚ. Vyplatené boli aj preddavky vo výške 24,3 milióna eur.
Významnou témou diskusie bola aj príprava novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2028 až 2034. Podľa informácií z vedenia agrárneho rezortu súčasný návrh Viacročného finančného rámca počíta so znížením alokácie pre SPP EÚ na Slovensku o približne jednu miliardu eur. Výpadok by sa mal čiastočne doplniť z nealokovanej časti Národného regionálneho a partnerského plánu.
"Čaká nás veľmi náročné obdobie, vrátane horúcej jesene a vlastne aj ostatných mesiacov do konca roka, a vrátane množstva rokovaní na politickej a odbornej úrovni. Pokiaľ riešime mlieko, tak sa musíme zamerať na jednotlivé intervencie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Diskutuje sa aj o podmienkach stropovania a degresivity priamych platieb. V hre sú hranice 100-tisíc, 300-tisíc a aj 500-tisíc eur. Dôležité bude posúdiť ich reálny dosah na slovenské podniky a na viazané platby," uviedol Jozef Šumichrast, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
