Nedávny žatevný výjazd predsedu vlády SR Roberta Fica vyvolal náležitú odozvu.
Na sústo si prišli agentúry, televízie, mienkotvorné i odborné printové tituly. A skrátka neobišiel ani bulvár.
Ten vsadil na osvedčenú metódu porovnávania. A na reminiscencie. Chcel silou mocou dokázať, že súčasný predseda vlády ide v šľapajach politických vodcov spred vyše dvadsiatich rokov, ktorí si pred odchodom na dovolenku neodpustili výjazdy na žatevné polia a povinné „žmolenie kláskov“, aby sa presvedčili, že chleba z novej úrody bude naozaj dosť.
Na margo týchto „žurnalistických“ metód možno poznamenať asi toľko, že ak niekto chce robiť senzáciu za každú cenu, metódu si už nájde. Alebo: Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo.
Pragmatické pohľady hovoria skôr o tom, že predseda vlády konal len svoju povinnosť. A venoval sa politickej práci. Veď ako inak má naživo spoznať problémy poľnohospodárstva a vidieka, ak nie priamo na tvári miesta?
A za to, že spolu so svojim okolím lepšie zvládajú zákonitosti politického marketingu ako jeho rivali sa súčasný predseda vlády vari kajať nemusí...
BOHUMIL URBÁNIK
