V posledných týždňoch či mesiacoch pravidelne počúvame a čítame o tom, že svetové ceny potravín lámu historické rekordy. Čo je určite zlá správa pre spotrebiteľov, no na druhej strane, mala by to byť dobrá správa pre finančne poddimenzovaných poľnohospodárov.
V skutočnosti však v slovenských reáliách platí, že výrobcovia potravín z toľko spomínaného zdražovania potravín veľa nemajú. Nákupné ceny ošípaných, hydiny, vajec, mlieka či hovädzieho mäsa sú totiž nízke a pohybujú sa hlboko pod úrovňou výrobných nákladov. V niektorých prípadoch sú dokonca nižšie ako vlani či predvlani. A tak stavy zvierat klesajú, výroba upadá a čoraz viac prvovýrobcov hovorí o hroziacom zániku. Mliekari, hydinári, mäsiari či pekári tiež bijú na poplach a tvrdia, že obchod im "nedovolí" premietnuť do cien zvýšené vstupné náklady, a tak ani oni nemôžu dať vyššie ceny prvovýrobcom.
Logicky sa potom na jazyk tisne otázka: Ako je teda možné, že ceny potravín lámu historické rekordy? Len kvôli drahšej pšenici, repke alebo kukurici to predsa byť nemôže.
Ako vyplynulo aj z minulotýždňových tlačových besied mliekarov a hydinárov, z vyšších cien potravín profitujú predovšetkým obchodníci, ktorí si na nejeden potravinársky tovar prihodia aj 100-percentnú maržu. A ako povedal nemenovaný výrobca slepačích vajec, aj pri takej vysokej marži obchod na začiatku roku od producentov vajíčok žiadal, aby znížili ceny...
Politika obchodných reťazcov, ktoré cez rôzne poplatky a akcie potravinárov doslova vydierajú, je bezpochyby jedným z hlavných dôvodov toho, že predovšetkým slovenskí poľnohospodári zo zvyšovania cien potravín absolútne neprofitujú. O to nepochopiteľnejšie je, ak minister pôdohospodárstva za jeden zo svojich najväčších "úspechov" ministrovania označuje zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Hoci obchodníci bezosporu využívajú, či skôr zneužívajú, všetko, čo im príliš liberálne prostredie dovoľuje, nemožno len v nich vidieť pôvodcu nízkych cien vyššie uvedených poľnohospodárskych komodít a úpadku nášho agropotravinárskeho sektora. Ten má hlbšie príčiny a je len výsledkom dlhodobého negatívneho vývoja v tomto odvetví.
A za ten nenesú vinu len k poľnohospodárstvu macošsky sa správajúce všetky doterajšie vládne garnitúry. Svedomie si musia spytovať aj sami poľnohospodári a potravinári. Mnohí z nich totiž stále akoby zabúdali na to, že ak chcem niečo zmeniť, musím začať od seba.
Článok nájdete aj v 10. čísle Roľníckych novín
