Začína sa obdobie, kedy poľnohospodárov čakajú prvé kosby lúk. Neskôr, v lete, príde na rad aj zber obilnín a následne zber jesenných plodín. Občianske združenie Zeleň upriamuje pozornosť na dôležitý projekt Živá lúka, vďaka ktorému sa môže minimalizovať konflikt poľnohospodárskej techniky a zvierat práve počas žatvy alebo kosenia lúk. V rozhovore s predsedom občianskeho združenia Petrom Kaššákom sme sa pýtali, ako projekt funguje a prečo je dôležité šíriť povedomie o spolupráci poľnohospodárov a poľovníkov.
Projekt Živá lúka spája poľovníkov, ochranárov a poľnohospodárov. Ako vznikla myšlienka prepojiť tieto skupiny a čo je jeho hlavným cieľom?
„Projekt Živá lúka má za cieľ informovať a chrániť. A to tak, že poskytuje portál na evidenciu a ohlasovanie kosby krmovín a trvalých trávnych porastov poľnohospodárom a následne tieto informácie sprístupní poľovníkom v danom regióne, ktorí môžu za pomoci dobrovoľníkov vykonať potrebné preventívne aktivity v daných lokalitách.
Myšlienka vznikla v roku 2017, kedy sme sa nechali inšpirovať univerzitou v Brne, kde vznikol podobný projekt, a zároveň sme videli, že podobnú aktivitu poľovníkov a dobrovoľníkov v Nemecku podporuje priamo výrobca žacej techniky. Preto sme za naše občianske združenie iniciovali projekt Živá lúka, ktorý spoločne so Slovenskou poľovníckou komorou zaviedol monitoring kosieb a následných aktivít a vytvoril sa portál na tieto účely.“
Počas jarných a letných kosieb sú ohrozené práve mláďatá voľne žijúcej zveri. Aký veľký je tento problém na Slovensku a prečo je dôležité o ňom viac hovoriť?
„Z prieskumu, ktorý sme realizovali medzi užívateľmi poľovných pozemkov na začiatku roku 2018, teda na začiatku projektu, sme zistili, že na Slovensku až 72 percent poľnohospodárov neohlasuje poľovníckym subjektom termín kosby. Preto sme realizovali portál Živá lúka, ktorý umožňuje elegantne, rýchlo a jednoduchým spôsobom do mapových podkladov zaznačiť lokalitu a ohlásiť plánovanú kosbu.
Z odpovedí subjektov, ktoré sa zapojili do nášho prieskumu a zároveň z tých, ktoré evidovali straty na zveri počas kosby, nám vyšlo číslo asi 5 900 mláďat srnčej zveri, ktoré každoročne uhynie počas jarnej kosby krmovín a trvalých trávnych porastov. Popri tom, samozrejme, hynú aj iné druhy zveri, ako sú na zemi hniezdiace bažanty a iné vtáctvo či zajace. Tam sa však ťažšie rieši evidencia strát a preto sú tie čísla nižšie.“
Portál má poľnohospodárom uľahčiť splnenie oznamovacej povinnosti. V čom je tento systém praktickejší a výhodnejší oproti iným formám oznamovania?
„Forma ohlasovacej povinnosť pre poľnohospodárov v zákone nie je špecifikovaná. Čiže aj formy ústne alebo SMS-kou či telefonátom sú realizovateľné. Avšak elektronicky, pomocou portálu Živá lúka, je to rýchle, oznam sa v prípade zmeny dá editovať, a táto informácia je okamžite distribuovaná poľovníkom, ktorí obhospodarujú daný revír/územie (ak sú zaregistrovaní v portáli). A zo strany poľnohospodára sa to dá aj spätne vyhľadať a overiť, že takúto informáciu zverejnil a splnil zákonnú povinnosť.“
Ako to teda funguje v praxi?
„Poľnohospodár sa teda zaregistruje, ohlási kosbu s konkrétnym dátumom, časom a miestom. Cez mapový podklad dokáže informovať o plánovanej aktivite. Do portálu sa môžu registrovať len aktívni poľovníci. Prihlásiť sa môžu aj dobrovoľníci, ktorí uvedú, v ktorých katastroch môžu pomáhať.
Následne zaregistrovaní poľovníci dostanú informáciu o plánovanej kosbe, a to aspoň 24 hodín pred kosbou. Poľovníci v teréne prehľadávajú danú lokalitu. Keď nájdu zviera, tak ho môžu odplašiť. Ďalšou možnosťou je to, že ho aj s ochrannými rukavicami a s trávou v rukách odnesú do bezpečia či ho prikryjú debničkou a traktorista ho strojom obíde. Po kosbe zviera odokryjú.“
V roku 2026 sa do projektu zapájajú aj skupiny s dronmi a termokamerami. Ako konkrétne budú tieto moderné technológie pomáhať pri záchrane mláďat pred kosbou?
„V minulosti sa preventívne aktivity vyhľadávania zveri alebo jej plašenia pred kosbou uskutočňovali formou rojníc. Tento spôsob je náročný nielen z pohľadu času, ale aj z pohľadu potrebných osôb, ktoré musia túto aktivitu vykonávať. Niekedy boli do hľadania zapojené aj poľovne upotrebiteľné psy, no výsledky neboli vždy stopercentné. A zároveň poľnohospodár nerád videl, keď mu porast pred kosbou pošliapalo niekoľko desiatok nôh.
Pomoc dronov s termotechnikou posúva tieto aktivity na inú úroveň. Potrebujeme na to menší počet osôb na rovnakú jednotku plochy a efektivita techniky pri vyhľadávaní je omnoho vyššia ako efektivita ľudských zmyslových orgánov. Preto máme nádej, že na miestach, kde sa podarí uskutočniť preventívne aktivity s dronmi, bude nielen spokojnosť poľnohospodárov s minimálnym poškodením porastu, ale aj vysoká účinnosť pri lokalizovaní zveri. Bohužiaľ, na Slovensku nemáme také veľké pokrytie, aby sa dali realizovať aktivity vždy a všade, avšak je snaha - či už spolupracujúcich občianskych združení alebo aj jednotlivcov disponujúcich technikou - o zapojenie sa do týchto aktivít.“
Tvrdíte, že zákonná lehota 72 hodín vopred býva v praxi často problematická. Aké riešenia navrhujete, aby bola ochrana zvierat reálne vykonateľná a zároveň neznižovala efektivitu práce poľnohospodárov?
„Z praxe vieme, že zákonom stanovená lehota 72 hodín je lehota, ktorá sa nedá vždy dosiahnuť aj kvôli poveternostným podmienkam, ktoré sa za 3 dni môžu zmeniť, ale aj s ohľadom na dostupnosť žacej či inej techniky potrebnej na spracovanie pokoseného materiálu. A práve preto vidíme význam elektronickej komunikácie, kde sa dajú informácie rýchlo a efektívne aktualizovať. Avšak minimálne 24 hodín pred kosbou, kedy už je viac menej isté, že sa uskutoční, by bolo vhodné zaevidovať ju na portáli.
Preventívne aktivity s dronmi a termotechnikou je nevyhnutné pripraviť a na samotnej ploche realizovať v skorých ranných hodinách, kedy je rozlišovacia schopnosť senzorov dostatočná a nie je ovplyvnená zvýšenou teplotou prostredia. Preto drvivá väčšina aktivít sa začína hneď ráno, čím ani nedochádza k obmedzeniu času plánovanej kosby. Základom je ale komunikácia.“
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
