Kam sa človek pozrie, tam sa belejú skleníky, fóliovníky a v záhradách je čulý ruch. To je neklamný dôkaz, že v obciach južného Zemplína sa začína zeleninárska sezóna.
Minulý rok pestovateľom zeleniny veru poriadne schladil ich optimizmus, ale ako sa zdá, všetko už prebolelo a začína sa nový cyklus. Tak, ako v tomto kúte Zemplína pretrval celé stáročia.
Zoltán Dőry z Veľkých Raškoviec v okrese Michalovce sa teší z novej úrody zdravých priesad, ale aj z prvých reďkoviek a z cibuľky so zdravou zelenou vňaťou. V jeho myslí však ešte aj po roku rezonujú vlaňajšie dažde, ktoré mu zničili prakticky celú úrodu skorej zeleniny.
„Vlaňajšok bol pre mňa katastrofálny. Zemiaky mi vymokli do posledného koreňa, kapusta a paradajky tiež. Mrzí ma to o to viac, lebo som si zadovážil kvalitnú sadbu a celá investícia do nej vyšla navnivoč. V tomto roku uvažujem s pol hektárom zemiakov, kapustou na 20 ároch, papriku a paradajky zasadím na 10 ároch. Počítam aj s uhorkami, ale len s nakladačkami. Dnes už mám peknú úrodu reďkoviek a cibuľky. Dodávam ich do materských a základných škôl v okolí. Za veľkú výhodu považujem to, že svoju pôdu hnojím kvalitným maštaľným hnojom od chovateľov dobytka v susednej obci. Nie je to však lacné. Za 9-tonovú vlečku platím 100 eur. Táto investícia sa mi však vráti v zdravej zelenine. Najdôležitejšie je však teplo,“ hovorí Zoltán Dőry.
Na prvý pohľad malé výmery plôch pre jednotlivé druhy zeleniny si vyžadujú okrem ručnej práce aj patričnú pomoc techniky. Raškovský zeleninár doteraz obrábal pôdu pod skleníkmi, ale aj v záhrade malou terou. Dnes už to nestačí.
„Samotná práca už dnes nestačí, aj keď je stále základom dobrej úrody. Preto som v zime kúpil v Maďarsku postrekovač za 300 eur a malý traktor za 500 eur. Bude to veľká pomoc. Pestovaniu sa venujem len ja so svojimi dvoma synmi. Pravdou je aj to, že technika nie je všetko. Ak s ňou človek nevie dobre narábať, tak nesplní svoje poslanie.“ hovorí veľkoraškovský pestovateľ zeleniny.
V tomto roku sa musí boriť aj s ďalšími problémami. Stúpajúca cena pohonných látok mu medziročne zvýši náklady. Vyššie sú tiež ceny sadbových zemiakov, ale aj plynu, ktorý využíva v zimných mesiacoch pri pestovaní priesad. Aspoň načas však pominulo nebezpečenstvo nekalej konkurencie.
„Nakúpil som kvalitné zemiaky na sadenie za cenu 0,8 centov za kilogram, kým vlani stáli 50 centov. Mám neskorú odrodu Tosca a poloskorú Erika. Trikrát týždenne vozím zeleninu na trhovisko do Michaloviec, ktoré sú vzdialené 32 kilometrov. Autom rozvážam zeleninu aj do škôl, čo sú ďalšie desiatky kilometrov. Všetko to ide do nákladov. Faktom však je aj to, že dnes sa pomaly stráca nežiaduca konkurencia. Zeleninári v Poľsku, Maďarsku, ale aj v iných štátoch Európy pocítili vlaňajší nepriaznivý rok a cena je vo všetkých štátoch rovnaká,“ konštatuje Zoltán Dőry.
Útoky prírody, náhly pokles teploty, veľká voda, úbytok zákazníkov, to všetko sú nástrahy, s ktorými sa zemplínski zeleninári stretávajú na každom kroku. Človeka mimo tohto diania napadajú rôzne myšlienky. Aj také, ktoré nie sú pre bežného smrteľníka pochopiteľné. Čo vedie pestovateľa zeleniny k tomu, aby ju pestoval aj v dobe, ktorá mu nepraje.
„Kvalitnú zeleninu môže pestovať len človek, ktorý má tú prácu rád. Ten, kto ju nemá rád, to nemôže robiť. Pochopil som to v minulom roku, keď mi v lete dažde trikrát vyplavili reďkovku a zemiaky, zničili papriku i paradajky. Doslova som plakal. Ale po pár dňoch som opäť zasadil zemiaky, zasial reďkovku, vysadil nové priesady papriky a paradajok. Mám to niekde v sebe. Niektoré zámery nemôžem uskutočniť napriek snahe. Chcel by som pestovať aj melóny, ktorým sa tu v minulosti darilo, ale nemôžem, lebo by som musel na ich stráženie zaplatiť človeka. Aj to je obrázok dnešnej doby,“ dodáva na záver Zoltán Dőry.
ŠTEFAN VARŠANÍK
