Filtrovať
20.10.2010 | 14:13

Zber hrozna sa začal skôr

BRATISLAVA. A aby to celé nevyznelo sucho, k listu pripojili aj pivový pohár. Akože inak - prázdny. Bol to vhodný symbol. Pohár vrchovato naplnený vzduchom mal asi symbolizovať pocit, ktorý majú pivovarníci už dlhší čas. Oprávnene sa im môže zdať, že najmä pre vlády, v ktorých sedí financminister Ivan Mikloš, sú len vzduch. Prípadne obetný baránok, ktorý je vhodný akurát tak na to, aby sa jeho pomocou plátali diery v štátnom rozpočte. Veď ako pri tejto príležitosti uviedol Štefan Karšay, prezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, spotrebná daň na pivo sa za ostatných desať rokov zvýšila o 221 percent. Nuž a to by asi zamávalo každým odvetvím. Pivovarníci v tomto kontexte poukazujú na diskrimináciu. Vidia ju v porovnaní celkovej výšky a tempa, akými sa zvyšovali spotrebné dane na iné alkoholické nápoje. Ako je známe, u Bakchusom chráneného vína sa spotrebná daň vytrvalo drží na nule, kým u liehovín sa spotrebná daň za desať rokov zvýšila o 30 percent. Práve v tých "vlnách nerovnakej sily a výšky" vidia pivovarníci diskrimináciu vlastného odvetvia. Zo svojho pohľadu majú možno pravdu. Ale na druhej strane nie sme si istí, či je vhodné do polemiky s vládou zaťahovať aj kolegov z iných nápojárskych odvetví. Skôr sa nazdávame, že by bolo lepšie správať sa podľa hesla: O cudzie sa nestaráme, ale svoje si nedáme. Práve v takom prístupe podľa nás možno hľadať nové riešenie. Nestarať sa o to, že vláda nezvýšila spotrebnú daň vinárom či o koľko ju zvýšila liehovarníkom, ale docieliť, aby rovnako postupovala aj vo vzťahu k výrobcom zlatistého moku. A ak už otáčať zrak smerom k liehovarníkom a vinárom, tak len preto, aby sa pivovarníci poučili, ako ich nápojárski kolegovia dosiahli to, čo dosiahli. Šéfka vlajkovej lode tuzemského pivovarníctva, hurbanovskej firmy Heineken Slovensko, pani Door Plantenga tvrdí, že s touto vládou majú pivovarníci korektné vzťahy. Teraz už treba len maličkosť. Treba docieliť to, aby to platilo aj naopak - aby táto vláda mala korektný vzťah k slovenskému pivovarníckemu priemyslu.
Kategorie: 
20.10.2010 | 14:13

Zber hrozna sa začal skôr

BRATISLAVA. A aby to celé nevyznelo sucho, k listu pripojili aj pivový pohár. Akože inak - prázdny. Bol to vhodný symbol. Pohár vrchovato naplnený vzduchom mal asi symbolizovať pocit, ktorý majú pivovarníci už dlhší čas. Oprávnene sa im môže zdať, že najmä pre vlády, v ktorých sedí financminister Ivan Mikloš, sú len vzduch. Prípadne obetný baránok, ktorý je vhodný akurát tak na to, aby sa jeho pomocou plátali diery v štátnom rozpočte. Veď ako pri tejto príležitosti uviedol Štefan Karšay, prezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, spotrebná daň na pivo sa za ostatných desať rokov zvýšila o 221 percent. Nuž a to by asi zamávalo každým odvetvím. Pivovarníci v tomto kontexte poukazujú na diskrimináciu. Vidia ju v porovnaní celkovej výšky a tempa, akými sa zvyšovali spotrebné dane na iné alkoholické nápoje. Ako je známe, u Bakchusom chráneného vína sa spotrebná daň vytrvalo drží na nule, kým u liehovín sa spotrebná daň za desať rokov zvýšila o 30 percent. Práve v tých "vlnách nerovnakej sily a výšky" vidia pivovarníci diskrimináciu vlastného odvetvia. Zo svojho pohľadu majú možno pravdu. Ale na druhej strane nie sme si istí, či je vhodné do polemiky s vládou zaťahovať aj kolegov z iných nápojárskych odvetví. Skôr sa nazdávame, že by bolo lepšie správať sa podľa hesla: O cudzie sa nestaráme, ale svoje si nedáme. Práve v takom prístupe podľa nás možno hľadať nové riešenie. Nestarať sa o to, že vláda nezvýšila spotrebnú daň vinárom či o koľko ju zvýšila liehovarníkom, ale docieliť, aby rovnako postupovala aj vo vzťahu k výrobcom zlatistého moku. A ak už otáčať zrak smerom k liehovarníkom a vinárom, tak len preto, aby sa pivovarníci poučili, ako ich nápojárski kolegovia dosiahli to, čo dosiahli. Šéfka vlajkovej lode tuzemského pivovarníctva, hurbanovskej firmy Heineken Slovensko, pani Door Plantenga tvrdí, že s touto vládou majú pivovarníci korektné vzťahy. Teraz už treba len maličkosť. Treba docieliť to, aby to platilo aj naopak - aby táto vláda mala korektný vzťah k slovenskému pivovarníckemu priemyslu.
Kategorie: 
20.10.2010 | 13:52

Zber hrozna z tokajských viníc sa začal skôr ako po minulé roky

Zber tokajských odrôd hrozna na juhu Trebišovského okresu sa začal v tejto sezóne skôr ako v minulom roku. Viacerí pestovatelia sa prioritne zameriavajú na vinič, ktorý v dôsledku tohtoročných zrážok postihli choroby, u ostatných nepozbieraných druhov očakávajú, že vplyvom priaznivého jesenného počasia sa ich kvalita ešte môže zvýšiť. "Zber úrody sme začali dva týždeň skôr ako v minulom roku, a to z dôvodu, že príroda si zobrala na základe intenzívnych zrážok svoju daň v podobe chorôb. V niektorých lokalitách došlo k väčšiemu poškodeniu úrody, čiže sa zameriavame na zber práve tam, aby sa toho stihlo pozbierať čo najviac," povedal pre TASR Ján Šandor zo spoločnosti Tokaj & CO. Podľa jeho slov sa vo viniči rozšírili hlavne peronospóra a múčnatka, v poslednom období aj pleseň sivá, ktorá je paradoxne za vhodného počasia blahodarná pre dopestovanie cibeb. Tie sa používajú na výrobu tokajských výberov. Tohtoročné nepriaznivé počasie sa podľa Šandora podpísalo pod poškodenie asi 30 % úrody spoločnosti Tokaj & CO. "V súvislosti s kvantitou a kvalitou hrozna je tento rok pre vinohradníkov určite veľkou skúškou, bobúľ nie je toľko a nie sú také veľké ako v minulom roku, všetko sa to odrazí na rentabilite výroby," konštatoval Šandor. Zároveň dodal, že situácia nie je v žiadnom prípade kritická a priaznivé jesenné počasie môže ešte kvalitu zatiaľ nepozbieraného hrozna dokonca zvýšiť. Spoločnosť Tokaj & CO obhospodaruje celkovo viac ako 150 hektárov viníc. V lokalite Čierna hora pri obci Čerhov (okres Trebišov) zberá v týchto dňoch úrodu asi z 20 hektárov tokajského honu. "Začiatkom týždňa sme tu začali zber muškátu žltého, na poškodených plochách zberáme furmint a lipovinu," povedal Šandor. Hrozno sa následne odváža na spracovanie do prevádzky v Slovenskom Novom Meste.
Kategorie: 
20.10.2010 | 13:36

Súboj o podobu agrárnej Európy

Bývalý europoslanec P. Baco nabáda k zjednoteniu na báze aktivít Poľska Súboj o novú podobu spoločnej poľnohospodárskej politiky vrcholí. Už o necelý mesiac, 17. novembra t. r., má eurokomisár pre poľnohospodárstvo zverejniť dopracované zásady, a do jari 2011 bude reforma spracovaná do konkrétnej legislatívnej podoby. Len na Slovensku sa na vládnej úrovni tvárime, ako keby sa nás to netýkalo. Myslí si to bývalý minister pôdohospodárstva SR a nedávny europoslanec Peter Baco. BRATISLAVA. Slovensko ako predsedajúca krajina V-4 je podľa názoru bývalého europoslanca "úplne pasívna v zápase o život" - pri reforme SPP, ktorá bude platiť desaťročia. "Súčasná vláda takto zdanlivo z hlúposti, ale v skutočnosti cieľavedome napĺňa neokoloniálny princíp pri rozširovaní EÚ," uviedol pre Roľnícke noviny P. Baco. Podľa jeho mienky sa tak napĺňa scenár, ktorý pred časom zverejnil istý viedenský ekonomický inštitút. Ten dal údajne návod na to, aké nástroje a postupy treba uplatniť, aby sa veľké podniky v nových členských krajinách síce zachovali, ale zároveň aj padli na kolená, aby ich potom mohli lacno kúpiť zahraniční investori. Doterajšie kroky slovenskej vlády v agrárnej oblasti považuje P.Baco "za hanebné". Podľa jeho názoru sa totiž voči poľnohospodárom v SR sa opäť uplatňujú reštrikcie podobné tým, ktoré sa používali pred 20-timi, respektíve 10-timi rokmi. Tým sa naďalej prehlbuje doterajší takmer 50-percentný úpadok produkcie ako aj strata 170-tisíc pracovných miest, a slovenské poľnohospodárstvo sa dostáva do "nerevitalizovateľnej pozície", nazdáva sa bývalý europoslanec. Z jeho hodnotenia nevyšli s veľkou slávou ani vlády niektorých susedných krajín. Maďarská vláda podľa jeho mienky "zatiaľ len deklaruje odhodlanie zabojovať o svojich poľnohospodárov" a Českej republike zasa vyčíta, že sa jej asi zapáčilo "agrárne nemastné - neslané taktizovanie až natoľko, akoby v ňom chcela pokračovať". Z krajín V-4 sa z úst bývalého europoslanca dostalo satisfakcie len nášmu severnému susedovi, Poľsku. "Poliaci už v roku 2004 presne vedeli, čo potrebujú na ochranu svojich farmárov," konštatuje P. Baco. A na čele zápasu o presadenie agrárnych záujmov celej V-4 stáli aj vtedy, keď ostatné štáty ani nechceli využiť klauzulu o národnom doplatku k priamym platbám. Poliaci to však presadili. Preto sa podľa P. Baca niet čo čudovať, že agrárna politika Poľska je dlhodobo pozitívna a úspešná aj po vstupe do EÚ. Zdá sa, že Poliaci sa s úlohou lídra zžili natoľko, že ju mienia hrať aj v týchto časoch. Zrejme aj preto zvolal poľský minister poľnohospodárstva Marek Sawicki na 25. októbra t. r. ministrov poľnohospodárstva všetkých nových členských štátov na rokovanie, na ktorom ich chce opakovane vyzvať k jednote a k efektívnej spolupráci pri presadzovaní agrárnych záujmov nových členských krajín. A roľníci z nových členských krajín majú poľa názoru P. Baca šancu na budúcnosť len vtedy, ak sa zjednotia "na báze aktivít Poľska".
Kategorie: 
1 … 1 624 1 625 1 626 1 627 1 628 1 629 1 630 1 631 1 632 1 633

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down